„Len klamať je smrťou. Klamať sebe samému.
....celej mojej úprimnosti sa mi dostalo od mojej
vnútornej úprimnosti. Úplnej a stálej vo všetkých
okamihoch môjho života za všetkých okolností.“


Ján Krištof je 10 dielny psychologický román o umelcovi (hudobníkovi) jeho osamotenosti a túžbe po čistote a láske. Ján Krištof, hlavná postava tohoto románu, je dospievajúci, mimoriadne nadaný, hudobný skladateľ. Román má autobiografické prvky, ktoré sú najvýraznejšie práve v správaní a povahe Krištofa. Osamotenosť, skľúčenosť, pocit zbytočnosti, vedú Krištofa k pocitovému šialenstvu, ktoré sa v rovine snenia prepletá z reálnym svetom románu. Azda najpôsobivejším a najpríznačnejším prvkom Krištofovej vnútornej zbesilosti sú jeho úteky pred svetom a ľuďmi. Útočisko nachádza v tmavej izbe, ktorá autorovi poskytuje priestor na hĺbavý rozbor šialenej duše Krištofa. „...Vrátil sa domov. Zavrel sa niekoľko dní do svojej izby, zostávajúc bez pohnutia. Nevychádzal ani do mesta, iba keď musel.“
Čo bolo príčinou takýchto stavov? Prečo autor prostredníctvom postavy uniká pred svetom?
Postava Krištofa je na jednej strane mimoriadne úspešná (v oblasti komponovania) no na strane druhej nenachádza svoju životnú lásku, sníva o ľúbostnom splynutí, o obojstrannej láske a o žene, ktorá by ho chápala. Táto duševná rozpoltenosť ho vedie už k spomenutej zbesilosti a tápaniu sa vo svojich, často nezmyslených a zbytočných myšlienkach. Pre takéto úvahy autor výstižne používa formu sebaspytovania, za ktorým nasleduje hemingwayovské bodkovanie, ktoré zanecháva čitateľa v tichom uvažovaní (A potom?....; Ale ako? ako?....; A boh?....; A zločin!....Áno aj )
V románe sa však popri psychologickej rovine, rozvíja i rovina ľúbostná, ktorá je zdrojom vášne a dáva autorovi priestor na ďalšie rozbory túžiacej duše. Osobne na mňa najviac zapôsobila časť, v ktorej sa Krištof vrhne na neznámu mladú dievčinu a v záchvate lásky ju bozká a zároveň stláča hrdlo holými rukami. Nielen samotný význam činu, ale aj fakt že autor necháva túto udalosť v akejsi rovine medzi realitou a snením núti čitateľa uvažovať. Tým pádom ho vťahuje do deja a neponecháva ho pasívnym. Ľúbostná rovina hrá v románe veľmi dôležitú úlohu. Tým, že Krištof je mimoriadne citovo zložití a láska, ktorú sa snaží nájsť, ktorú nachádza a zároveň stráca, ho posúva do roviny predstaviteľa autorov Rollandovho obdobia.