Chrám Matky Božej v Paríži


Príbeh sa začína na parížskom námestí pred chrámom Matky Božej. Tam sa má odohrať mystérium. Hru napísal básnik Pierre Gringoire. Keďže obecenstvo je veľmi nedočkavé, hra sa začína.

Zopár minút ju všetci napäto sledujú, no zrazu všetkých preruší hrozný vreskot a krik. Takmer všetci sa vyhrnuliv von a pokračovali ďalej za veselým davom. To práve volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvár v meste. Napokon vyhral Quasimodo, veľký, zhrbený a škuľavý človek. Toho chudáka vyzdvihli vysoko nad seba a korunovali za „kráľa bláznov.“ Hrbáč nič nechápal, ale akoby aj mohol, keď bol hluchý. Vreštiaci dav napredoval parížskymi ulicami. Vtom sa z jednej uličky vynoril akýsi mních. No len čo nový „kráľ bláznov“ zbadal jeho nahnevanú tvár, odišiel poslušne s čudesným mníchom. To bol Frollo. Tí, čo sa pridali k davu, sa opäť vrátili, aby si pozreli mystérium. Pierre Gringoire horel od šťastia, no dlho tak nevydržal, lebo znovu niečo upútalo divákov. Tentoraz to bolo čosi, čo všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dostať. Iba Frollo sa zo svojej veže v chráme Matky Božej na „to“ v kruhu vždy pozeral akosi zvláštne, až zaľúbene. Bola to krásna cigánka Esmeralda, ktorá tancovala spolu so svojou kozou Džali.

Chrám matky božej hrá v tejto knihe veľmi dôležitú úlohu a je jej tam venovaná jedna dlhá kapitola. Sú tam zdĺhavé opisy, aby si čitateľ presne mohol predstaviť dejisko celého deja. Taktiež je tam dlhá kapitola venovaná opisu celej Paríži.

Pierre Gringoire po neúspechu svojej hry, pustil sa za cigánkou poloprázdnymi uličkami Paríža. Začul výkrik. Rýchlo sa rozbehol na to miesto. Tam, v slepej uličke, uvidel, ako čosi hrbaté a obludné za pomoci nejakého mnícha sa pokúša uniesť kričiacu cigánku Esmeraldu. Pierre zavolal stráže a vybral sa smerom k cigánke, no vtom uvidel, že tá ohava, čo drží je Quasimodo a zostal stáť. Quasimodo ho jedným úderom ruky zrazil na zem. Len čo Frollo uvidel stráže na koňoch ako šibnutím čarovného prútika zmizol. Quasimoda chytili a spútali. Medzi stráže patril aj mladý Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho koňa a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa cigánka do Phoeba zaľúbila.

Po nepríjemnej roztržke sa Pierre ocitol v stoke, ohrozovaný deťmi z ulice. Utiekol a v hlbokej tme sa dostal na neznáme miesto, medzi žobrákov a čudne vyzerajúcich ľudí. Tí ho násilne odviedli do najväčšieho „brlohu“ zlodejov, žobrákov a iných podobných ľudí. Ich vodca chcel Pierra obesiť. Pred smrťou mohol odsúdenca zachrániť iba sobáš so ženou. Keďže ani jedna nemala záujem, Pierre sa už rozlúčil so životom. Vtom sa ozvala Esmeralda a súhlasila, že sa za neho vydá. Vodca na to pristúpil. Pierra sňali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi džbán, ktorý sa rozbil na štyri kúsky. To znamenalo, že obaja budú manželia štyri roky.

Zatiaľ, čo sa básnik Pierre snažil už ako manžel získať priazeň Esmeraldy, Quasimodo rozmýšľal vo svojej vežičke v chráme Matky Božej. Tento tvor tu bol zvonár. Mal dušu dieťaťa. Aj napriek tomu, že nenávidel všetkých ľudí, boli tu dvaja, ktorých zbožňoval: Frollo, povýšený na biskupa, vychovávajúci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktorú zvonár miloval. Lenže čo Quasimodo netušil bolo, že „jeho cigánku“ miloval aj Frollo.

Hneď ráno zvonára odviedli pred súd za minulovečerný útok na cigánku. A keďže Quasimodo nerozumel sudcom položeným otázkam, keďže bol hluchý, pridali mu ešte o hodinu trestu viac. Ale tú hodinu naviac dostal hlavne za to, že hluchý súdil hluchého. Aj sudca bol hluchý a vďaka Quasimodovi vyšiel na smiech všetkým prítomným. Čiže zvonár bol odsúdený na dve hodiny verejného bičovania na námestí De Gréve.

Na tomto námestí stála asi tristoročná veža - cela. V nej žila stará žena menom Chudôbka. Tá sa tu zatvorila a živorila už 16 rokov len z milodarov. Dôvod jej utrpenia bol známy všetkým Parížanom. Práve pred 16-timi rokmi sa jej narodila dcéra. Keď malo čiernovlasé dievčatko pár mesiacov, uniesli ju cigáni. Po dcére ostala Chudôbke len jej ružová topánočka, ktorú nosila na krku.

Už pár týždňov prešlo odo dňa, čo Phoebus zachránil Esmeraldu a tá ho odvtedy milovala, ale Phoebus na cigánku zabudol a mal sa oženiť s bohatou slečnou de Gondelaurier. Pri jeho návšteve u slečny - snúbenice sa zhodou okolností stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s ňou dohodol na stretnutí u „Falourdelky“. O tomto stretnutí sa však dozvedel Frollo, ktorý cigánku stále miloval. Dohodol sa s Phoebom, že ich oboch môže tajne sledovať. Keď Phoebus prišiel na dohodnuté miesto a vošiel, v izbe ho čakala Esmeralda. No len čo ju chcel veliteľ stráže pobozkať, Frollo vyskočil zo svojho úkrytu a prebodol Phoeba nožom. Esmeralda kričiac zostala nehybne stáť. Privolaná stráž ju okamžite zatkla za vraždu. Esmeralda sa však ani nebránila. Ešte stále nemohla uveriť, že jej milovaný Phoebus je mŕtvy. Ten však v skutočnosti ani mŕtvy nebol. O pár hodín sa prebral v nemocnici, kde ho vyliečili.