Pán z Chudobíc prikazuje Slobodovi, aby učil po maďarsky. Sloboda odmietne a odôvodňuje to tým, že on je uvedomelý Slovák.
V postavách opisuje zadubenosť a obmedzenosť, ktorá je príčinou a prekážkou pochopiť súčasné spoločenské pomery. Postavy sú slovenského pôvodu, no vzdávajú sa slovenskej reči. Používajú maďarskú a latinskú (nejaké frázy), ale ani jednu z nich neovládajú. Protiklad tejto spoločenskej triedy je učiteľ Sloboda. Je to postava blízka štúrovskej generácii.

Zobrazil typ malého mesta, ktoré predstavitelia si o svojom spoločenskom postavení myslia viac, ako v skutočnosti znamenajú. Autor riadi konanie postáv tak, aby výsledok bol opakom zámeru a tak vytvára komické situácie, využíva humor, komolenie a miešanie slov.

Smiešne mená, tvária sa ako vzdelaní, ale všetko pletú, pletú veci: zeman Pán z Chudobíc, majster Tesnošil, pani Trasorítka, doktor Lesebuch. Tieto postavy prechádzajú aj do iných diel: Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš plesnivec. – Takto vytvoril Chalupka látkovo i myšlienkovo uzavretý dramatický celok.


JÁN PALÁRIK

Narodil sa v Rakovej na Kysuciach, študoval v Žiline, Ostrihome, BA a Trnave. Redigoval časopis Cyril a Metod v demokratickom duchu. Za jeho názory ho cirkevná vrchnosť odsúdila a dala na nemeckú faru v Pešti. Na sklonku života dostal faru v Majcichove pri Trnave, kde aj zomrel. Predovšetkým písal divadelné hry, ktoré považoval za spôsob, ako sa priblížiť k divákom. Dôležité boli v malých mestách – proti odnárodňovaniu.


Veselohra – Inkognito

– námet z rodinného života ponemčeného malomeštiactva. Jadrom zápletky, ktorá je založená na zámene osôb, je úsilie získať si túto vrstvu pre národné ciele. Vdova Sokolová a jej ponemčená dcéra Everlín sa majú stať objektom špekulácií radného pána Potomského, ktorý chce oženiť svojho syna s Everlínou. Ona je už oddávna prisľúbená olejkárovmu synovi Jelenskému, ktorý prišiel do mestečka tajne, preoblečený za kosca, aby spoznal svoju budúcu nevestu. Everlín, nespoznajúc ho, sa mu zdôverí, že nechce Potomského. Súčastne prichádza do mestečka Potomského pomaďarčený syn Jelenfy, preoblečený za maďarského herca. Na prsteni, ktorý dal Jelenský Everlíne, matka s dcérou omylom prečítali meno Jelenfy. Zámena mien vyvolala komické scény, v ktorých sa nakoniec odhalia jednotlivé osoby. Potomskovci dostali košom a Jelenský s Everlínou pripravili pre koscov veselicu.

Palárik pomocou láskavého humoru rieši problémy odnárodňovania a spoločenskej pretvárky.


Veselohra Drotár

– dej sa odohráva v Pešti, v rodine slovenského továrnika Rozumného, kam prichádza drotár Bubenčík. Rozumný zamestná drotára vo svojom podniku a prisľúbi mu nájsť strateného brata. Súčastne do domu továrnika prichádza ako vychovávateľ poľský šľachtic Zalewski, ktorý musel ujsť z vlasti pre súboj. Predstavuje sa pod menom a s vysvedčením pomaďarčeného drotárovho brata Dobošiho. Čoskoro sa i skutočný brat stal u Rozumného domovníkom. Továrnik sa domnieval, že vychovávateľ je hľadaným bratom Bubenčíka a pripraví stretnutie oboch bratov. Medzitým židovský obchodník vydiera Zalewského, ktorý mu podpísal zmenku splatnú v deň sobáša s továrnikovou dcérou Ľudmilou. O ňu sa uchádza ja Doboši. Drotár Bubenčík spozná svojho brata a povie pravdu továrnikovi. Zalewskim otriasla drotárova statočnosť a udal sa na polícii. Továrnikovi sa priznal, a ten mu odpustil. Po obdržaní milosti z Krakova nič nestálo v ceste svadbe Zalewského s Ľudmilou. Továrnik odmenil drotára za jeho statočnosť a súhlasil so svadbou svojej netere a Bubenčíka. Konflikt veselohry je postavený na zámene osôb a charakterov.


Ideou veselohry Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch je spoločenské a národné zmierenie šľachty a ľudu. Zámena postáv mala byť previerkou skutočnej lásky. Mladá slobodomyseľná grófka Elíza Hrabovská a jej spoločnica Miluša Oriešková, učiteľova dcéra, si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha baróna Ľudovíta Kostrovického. Ten si po príchode do kaštieľa vymenil totožnosť s priateľom inžinierom Rohoňom. Reťaz komických zámien sa rieši na dožinkovej slávnosti, ktorá sa stala slávnosťou zmierenia ľudu a šľachty. V závere sa nádejné manželské páry, grófka a barón, Miluša a inžinier, nájdu a všetko sa končí šťastne.

Autor sa vysmieva odnárodneniu. Idea zámeny osôb mala viesť k prekonaniu odcudzenia medzi šľachtou a ľudom. Využíva príslovia, porekadlá, hovorený jazyk. Palárikovou zásluhou nastal rozkvet dramatickej tvorby a ochotníckeho divadelníctva. Hry – humor, optimizmus, situačná komika.