Názory Palárika na dramatickú tvorbu:

Dráma je podľa neho najvyšším stupňom básnickej tvorby a je najbezprostrednejšia, najrýchlejšie pôsobí na diváka, je to najlepší spôsob, ako bojovať proti odrodilstvu v slovenských mestečkách, kde sa odrodilstvo najviac prejavovalo. Palárik svoje postavy už motivuje psychologicky, používa zámenu osôb, alebo aj dvojzámenu, čím vznikajú humorné situácie, postavy rozdeľuje na základe názorov na národné otázky. Slovák je kladná postava a odrodilec záporná. V jeho hrách nájdeme ľudové piesne, a jeho zásluhou sa rozvinula čulejšia divadelná ochotnícka činnosť na Slovensku, čím sa prekonávala ochabnutosť aj v národnom živote aj v literárnej činnosti.
typické črty:

-používal aj cudzie námety, nebol originálny
-využíval zámenu postáv
-humorné situácie na základe zámeny postáv
-irónia odnárodňovania
-postavy rozdeľuje na zákl. národného zreteľa – Slováci – kladná postava, odnárodnilci- záporné postavy
-používal ľudové piesne


PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV

Herodes a Herodias

– tragédia, námet je zo starých židovských dejín. Kráľ Herodes Antipa, ktorý za cisára Tibéria vládol nad štvrtinou rímskej provincie Palestíny, žil veľmi nákladným, bohatým a nemravným životom. Staval si veľké paláce na úkor poddaných, bol krutý vládca, ktorý si chcel upevniť a rozšíriť moc. Svoj život dovŕšil tým, že svoju zákonitú manželku Tamaru vyhnal a namiesto nej si doviedol kupcovu ženu Herodiadu s jej dcérou Salome. Herodiada túžila po vláde a kráľovskej vznešenosti, bola prefíkaná a poriadne cynická. Ľud odcudzoval kráľovo počínanie a búril sa. Vodcom hnutia ľudu bol Ján Krstiteľ, ktorý vystupuje pod názvom Jochanan. Je to hlásateľ nového náboženstva, kritizuje životný štýl a mravy vládcov a tyranov. Herodiada sa na Jochana hnevala, lebo búril ľud. Nahovorila dcéru pri jednej príležitosti, aby žiadala od kráľa hlavu Jána Krstiteľa. Herodes mal narodeniny a na jeho počesť tancovala Salome. Sľúbil jej, že jej dá, čo chce. Ona si na príkaz matky žiadala tú hlavu. Vtedy, keď sluha na striebornom podnose doniesol hlavu Jochana, vznikol v paláci veľký rozruch. Oznámil mu, že tiahne na palác vojsko otca Tamary. Herodes bol v boji porazený a musel odísť do vyhnanstva a s ním išla dobrovoľne aj Herodias.

Autor zobrazuje Herodesov dvor, ale aj starovekú židovskú spoločnosť. Dielo má 5 dejstiev, je napísané z časti veršom /blankverš – 5-stopový jambický verš bez rýmov/ a z časti prózou. Dosť často využíva preklady /Shakespeare, Goethe, Schiller, Mickiewicz, Puškin,../. Chcel tým dokázať rovnocennosť slovenčiny s ostatnými jazykmi svetovej literatúry.
Hviezdoslav píše na 3 úrovniach: individuálnej, národnej a veľudskej.



JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ

Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici. Vyrastal u svojho starého otca, ktorý bol dobrák od kosti, pracovitý a veselý človek. Získal si srdce svojho vnuka i jeho lásku a úctu, práve jemu venoval Tajovský svoje prvé práce. Tu sa aj naučil pochopiť životnú filozofiu prostého dedinského človeka. Študoval v Banskej Bystrici, pôsobil ako učiteľ v Podlaviciach, študoval aj v Prahe. Aktívne sa zapájal do práce v študentskom spolku Detvan. Natrvalo sa usadil v BA, kde aj zomrel. Do slovenskej literatúry priniesol portréty prostých, chudobných ľudí, ktorí živoria a predsa sú naplnení bohatstvom ľudského citu.