Toho to strašne nahnevá a pred očami susedov ju z domu vyhodí. Tá sa zaprisahá , že do domu už nikdy nevkročí. Žije u susedoch. Zuzu čaká ďalšia potupa a poníženie , keď musí ísť prosiť Maru , aby sa prišla na Paľa aspoň pozrieť. Tá však ostáva chladná a odmieta. Dohovárajú jej susedia , celá dedina no ona ostáva chladná. Mara si postupne uedomuje , že svojmu synovi v živote veľmi nepomohla , a tak sa rozhodne predsa len ísť. Dej vrcholí , keď Paľo spoznáva matku ako ho drží za ruku. Vie že mu odpustila. Zavolá k sebe ešte Zuzu s dieťaťom a naposledy vydýchne. Je veľmi pozoruhodné ako jednoducho a ľudsky dokázala Timrava podať tento príbeh. Neviem či spisovateľka chcela zachytiť ľudské osudy na pozadí hrozivej vojny , ale určite chcela poukázať na prosté a jednoduché medziľudské spory. A aké ťažiké je niekedy odpúšťať. Ktovie či by sa bol Paľo niekedy pomeril so svojou matkou keby nie jeho choroby ?.