Božena Slančíková - Timrava Skon Paľa Ročku

B. S Timrava patrí medzi spisovateľov , ktorý prenikajú do vnútra svojich postáv.Do literatúry vstúpila zadnými dvierkami , pretože začala publikovať svoje poviedky vo vládnom časopise Slovenské noviny a preto ju národovci nebrali na vedomie. Do povedomia sa dostala až v roku 1896 , keď uverejnila prvé poviedky a novely v Slovenských Pohľadoch .
Božena Slančíková - Timrava sa vo svojej poviedke Skon Paľa Ročku snaží o pravdivé zobrazenie života a zároveň o hlbší psychologický ponor postáv. Je to poviedka - tragédia dedinského bedára , ale i samotného ľudského osudu. Bola napísaná v roku 1921 a uverejnená v Živene. Dej sa odohráva v malej dedinke a predstavuje kratší časový úsek. Hlavnou postavou je Paľo Ročka , jeho žena Zuza a Paľova matka stará Mara. Ako už napovedá samotný názov celý dej sa sústreduje okolo na smrť chorého Paľa .Aj keď sa dej odohráva počas vojny netvorí hlavnú dejovú líniu .
Príbeh sa začína , keď Paľo konečne dostavia svoj nový dom , do ktorého sa nasťahuje spolu so svojou Zuzou a ich práve narodeným synom. Ich radosť však netrvá dlho. Krátko na to Paľo ochorie .Nikto si to najprv nevšíma ,dokonca ani Zuza mu neverí keď si lahne do postele s bolestami .
Spolu s touto dejovou líniou autorka rozvíja historku , v ktorej sa vracia o niekoľko rokov dozadu , keď Paľo a Zuza zahoria vzájomnou láskou. Bola to láska o ktorej sa hovorilo po celej dedine .Zuza , ktorá pochádzala z bohatej rodiny a kôli Paľovi bola ochotná sa vzdať svojho majetku .Naproti tomu stojí chudobný Paľo , ktorý pre strach , že by mohol Zuzu stratiť, si dokaličí ruku , aby nemusel ísť na vojnu. Chorý Paľo si spätne uvedomuje svoj život , ktorý bol a je , len práca ,bieda a služba. Spomína na svoje detsto , na stále opitého otca a svoju neochotnú matku. V snoch ho hryzú hriechy ,ktorých sa bol dopustil. Teraz keď už tuší že zomrie chce sa zmieriť s celým svetom ,no hlavne s pánom farárom a matkou .
V snoch si spomína ako sa odvráil od pána farára ,ako ho využil a ešte proti nemu poštval dedinu. Žiada Zuzu aby mu priniesla polievku s fary. Tá sa všemožne vykrúca , no nakoniec sa podvolí a sama odíde na faru a pomerí s farárom .Ten nielenže Paľovi odpustí , ale mu aj ponúkne koč , aby mohol navštíviť lekára. Paľo sa poteší , no tým viac ho trápi jeho spor s matkou .
Keď Paľo začal staviať dom , prosil matku o pomoc .Mara však radšej odíde na roboty k susedom ako by mala pomôcť svojmu synovi. Keď je dom hotový príde aj Paľova matka.

Toho to strašne nahnevá a pred očami susedov ju z domu vyhodí. Tá sa zaprisahá , že do domu už nikdy nevkročí. Žije u susedoch. Zuzu čaká ďalšia potupa a poníženie , keď musí ísť prosiť Maru , aby sa prišla na Paľa aspoň pozrieť. Tá však ostáva chladná a odmieta. Dohovárajú jej susedia , celá dedina no ona ostáva chladná. Mara si postupne uedomuje , že svojmu synovi v živote veľmi nepomohla , a tak sa rozhodne predsa len ísť. Dej vrcholí , keď Paľo spoznáva matku ako ho drží za ruku. Vie že mu odpustila. Zavolá k sebe ešte Zuzu s dieťaťom a naposledy vydýchne. Je veľmi pozoruhodné ako jednoducho a ľudsky dokázala Timrava podať tento príbeh. Neviem či spisovateľka chcela zachytiť ľudské osudy na pozadí hrozivej vojny , ale určite chcela poukázať na prosté a jednoduché medziľudské spory. A aké ťažiké je niekedy odpúšťať. Ktovie či by sa bol Paľo niekedy pomeril so svojou matkou keby nie jeho choroby ?.