referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ambróz
Utorok, 7. decembra 2021
Hviezdoslav - Sonety, Letorosty
Dátum pridania: 25.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: katka253111
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 876
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 10
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 16m 40s
Pomalé čítanie: 25m 0s
 
iba „zvonku, nie zvnútra“, pretože čítať jeho knihy sa im mnohokrát zdá príliš náročné. Nie je to však celkom tak. Jeho literárny jazyk je živý a veľmi bohatý. Využíva množstvo kontrastov, nedokončených viet, zátvoriek, inverzií, zvolaní, básnických otázok a zdrobnenín. Taktiež používa novotvary, ktoré si sám vytvoril, dlhé vety (ktoré však niekedy sťažujú čítanie), archaizmy, rôzne mytologické postavy, ktoré sú často ľuďom úplne neznáme, on ich však používa s takou samozrejmosťou a ľahkosťou, že to dokazuje nielen jeho literárnu vzdelanosť, ale aj historický prehľad až do tých najvzdialenejších čias. Používa „kvetnaté výrazy“ na opísanie svojich najvnútornejších pocitov a subjektívnych predstáv, ktorými sa dokáže viac priblížiť ku svojim čitateľom a pritiahnuť si ich k sebe.

Hviezdoslav sa snaží byť vždy dokonalým – môže to dokazovať napr. aj forma sonetu, ktorou písal svoj prvý cyklus Sonety. Snaží sa byť dokonalým klasikom – je to snaha o nadčasovosť, ktorá sa mu aj podarila.
Ako hovorí Valér Mikula, o Hviezdoslavovi existuje dvojaký mýtus – ten, ktorý vytvorili o ňom iní (=mýtus) a ten, ktorý si vytvoril o sebe sám autor (=automýtus). Ja si myslím, že Hviezdoslav rezonuje v našom povedomí ako niekto nesmrteľný, o kom sa veľa hovorí, ale koho iba málokto dokáže pochopiť, pretože jeho diela sú často veľmi náročné na interpretáciu, vyžadujú „snahu o spojenie nášho myslenia s básnikovým“, čo je niekedy dosť náročné, najmä pre čitateľa v dnešnej dobe, v ktorej už vládnu iné priority. Zmenila sa doba, zmenil sa aj postoj čitateľov. Meno Hviezdoslav však v našej literatúre zostáva. Možno je to preto, ako vraví Matuška, že Hviezdoslav bude ešte dlho slávny, lebo ho nikto nečíta.
Aj samotný pseudonym Pavla Országha – Hviezdoslav – je možné interpretovať dvojako (hádam ako všetko, čo sa ho týka):
1.Hviezdoslav je ten, kto slávi hviezdy;
2.Hviezdoslav je ten, ktorého sláva siaha k hviezdam, ktorého slávia hviezdy.
(Mikula, 1997, s. 56)

A práve táto druhá interpretácia jeho mena vystihuje Hviezdoslava najlepšie. Už tu nejde len o subjektívny svet básnika, ale o osobnosť básnika a jeho postavenia v spoločnosti ako takej. Nejde tu už o to, čo chce básnik sám pre seba, ale o jeho národné myšlienky, jeho umeleckosť, veľkosť, skromnosť a pokrokovosť. Je to premena, ktorá nám ukazuje Hviezdoslava vo svojej veľkosti ako básnika, ktorý má určite nezastupiteľné miesto nielen v našej literatúre, ale aj v našich srdciach. Som rada, že som sa aj ja mohla dostať bližšie k tomuto velikánovi slovenskej literatúry a bližšie spoznať jeho subjektívne túžby a sny, možno aj trochu viac pochopiť jeho osobu a jeho životné ciele – najmä však snahu vždy bojovať za dobro svojho milovaného národa – svojho Slovenska a jeho obyvateľov!!!
 
späť späť   3  |  4  |   5   
 
Zdroje: ORSZÁGH-HVIEZDOSLAV, Pavol. 1951. Spisy P. O.-Hviezdoslava III. Martin : Matica slovenská, 1951. 258 s., ŠMATLÁK, Stanislav. 1961. Hviezdoslav. Zrod a vývin jeho lyriky. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1961. 443 s. , MIKULA, Valér. 1997. Od baroka k postmoderne. Levice : L.C.A, 1997. 159 s.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.