Dominik Tatarka – Prútené kreslá
Útvar: novela o láske
Kompozícia: 18 kapitol bez názvu a čísla
Dielo je vložené do rámca rozhovoru s Jarmilou, ktorá nevstupuje do deja a ani raz neprehovorí
Hlavné postavy:
- Bartolomej Slzička- slovenský študent, ktorý odišiel študovať do Paríža. Jeho postava je vytvorená na kontraste mladého, idealistického a romantického mladíka a muža v zrelom veku, ktorý je utáraný a spomienky na svoju jedinečnú lásku využíva na to, aby zapôsobil na smutné či neštastné ženy
- Daniela- mladé francúzske dievča, ktorého domovom je penzión, je veľmi milá, nikomu však nedovolí bližšie ju poznať, má stanovené hranice, ktoré musí rešpektovať i Bartolomej, do ktorého sa zaľúbi
Ďalej tu vystupujú:
- Madame – majiteľka penziónu
- Cudzinci bývajúci v penzióne
- Gregorovci – Bartolomejovi krajania
- Čačko – zriadenec veľvyslanectva
- je to novela o ľudských vzťahoch, zaľúbení a láske na pozadí obdobia tesne pred 2. svetovou vojnou, po Mníchovskom diktáte, v r. 1939. Československo je nazývané „krajinou nikoho“
- literárne tradičnú tému - dvaja mladí ľudia ohrozovaní spoločenskou a politickou situáciou – spracováva autor úplne odlišne od svojich predchodcov, napr.: Romain Rolland- Peter a Lucia, Jašík: Námestie svätej Alžbety
– v diele Prútené kreslá je postava hlavného hrdinu svojou láskou bytostne naplnená. To, čo sa robí vo svete, je popri ňom, nie v ňom, hoci aj jemu doba neumožňuje naplno rozvinúť vzťah
- autor verí v lásku a považuje ju za základný princíp života. Považuje ju za výsledok práce, snahy dvoch maldých ľudí, na nich záleží čo vytvoria
- láska človeka pretvára, vylepšuje, ňou dýcha, pre ňu žije, aj keby sa v spoločnosti udialo čokoľvek, napĺňa jeho život
Dlhé rozhovory na terase kaviarne na rohu bulváru Saint-Michel a rue Soufflot v prútenyćh kreslách, s dievčenskými nohami omotanými v chlapcovom šále, prechádzky po Paríži, nostalgia, ktorá sa vznáša nad ich vzťahom - to prinieslo do slovenskej literatúry netradičný rukopis v porovnaní s dielami socialistického realizmu, výrobných románov alebo diel o združstevňovaní slovenskej dediny.
DEJ: - nie je dôležité pásmo deja, ale pásmo postáv, dialóg a atmosféra v komunikácii
Dej sa začína v Poľsku na zájazde pri mori. B. Slzička rozpráva Jarmile, svojej priateľke príbeh, ktorý zažil v Paríži ako študent Sorbony.
B. Slzička prichádza do Paríža pred 2. sv. vojnou. Ubytuje sa v penzióne, ktorý mu doporučili, lebo tu prijímajú cudzincov bez predsudkov, hoci je Európa znepriatelená. V penzióne sa stretáva s Danielou, ktorá sa mu na prvý pohľad zapáči a ona je vlastne dôvodom, prečo B. v penzióne naozaj zostáva bývať.
Daniela chodí s B. každý deň po Paríži. Spriatelia sa a B. intenzívne vníma atmosféru stretnutí s D. Ich vzťah sa vyvíja, ale je zvláštny: nie je to láska, ale je to viac ako priateľstvo. Neskôr B. navštívi slovenské veľvyslanectvo a stretáva sa s krajanmi. Dozvedá sa o slovenskej komunite na severe Francúzska, ktorú sa rozhodne navštíviť. Ďalej dostáva ponuku rýchleho zárobku – prekladu letákov, ktoré lákajú Slovákov z Francúzska do Kanady. B. preloží letáky a potom sa vyberie na návštevu ku krajanom, kde spoznáva rodinu Gregorovú.
Bartolomejovi prišiel úradný list. Polícia získala jeho preklad a hrozí mu vypovedanie. Požiada o pomoc priateľa z veľvyslanectva, ale aj tak sa v duchu lúči s Danielou a s Parížom. Nakoniec sa na celú vec akosi zabudne. Prichádzajú Vianoce a všetci spolubývajúci odišli z penziónu. B. nemal kam odísť a cíti sa osamelý. Čoskoro zistí, že v penzióne ostala taktiež Daniela. Zoberú šampanské a idú k Danielinej priateľke, ktorá je tiež osamelá. Tam oslavujú, behajú a pijú šampanské. Sú si veľmi blízki. Všetci traja zaspávajú spolu v jednej posteli. Ich vzťahy ostávajú platonické. Tu sa dej príbehu končí.
B. je opäť s Jarmilou pri mori a končí rozprávanie svojho príbehu. Hovorí, čo mu ostalo v srdci po Daniele a ako málo ľudia vedia o láske.
