Andrej Sládkovič: Marína
Autor: Andrej Sládkovič
Útvar : básnicka skladba
- veľké dielo ľúbostnej a reflexívnej lyriky v štúrovskej literatúre
- považuje sa za ústredné dielo slovenského romantizmu a podľa literárnej vedy je Marína „dcérou Kollárovej Slávy dcéry“
- inšpiráciou bol ľúbostný cit k Márií Pišlovej z Banskej Štiavnice
- A. Sládkovič sa prvý osmelil osláviť krásu, lásku a mladosť, čo Ľudovít Štúr prijal s nevôľou, lebo tému považoval za málo vlasteneckú
- Skladba má 2 veľké časti:
- lyricko – epická – zobrazuje nešťastnú lásku k Márií Pišlovej
- reflexívno – symbolická – láska nadobúda nadosobný spoločenský charakter
- tematicky sú najrozpracovanejšie 4 témy:
1. krása
2. láska k Maríne
3. láska k Slovensku
4. mladosť
kompozícia: 291 slôh po 10 veršov
1. téma: Krása: - vyjadruje túžbu po kráse, splynutie predstavy krásy a Maríny – autor je opojený krásou a stelesnenie nachádza v dievčine
„Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
Krás mojich moja Marína!“
-nachádzame tu aj autorove myšlienky o kráse, ktorú spája s mravnosťou a pravdou, človek sa ochudobňuje a vo svete, ktorý ho obklopuje, nevidí krásu.
„Beda, kto v mori vidí len vodu,
kto nepočuje nemú prírodu,
a v skaôách vidí len skaly.“
- Autor nemá oči len pre krásu duchovnú, intenzívne vníma krásu dievčaťa
2. téma: Láska: - téma lásky rozvíja politický odkaz J. Kollára v básnickej skladbe Slávy dcéra. Kollár tu rozvíja myšlienku všeslovanskej vzájomnosti. Je to básnická skladba o láske k žene a slovanskej vlasti inšpirovaná láskou autora k Frederike Smidtovej. Ústrednou témou je láska, lyrický hrdina vyznáva lásku Míne, ktorá sa stáva Slávy dcérou. Láska, zaľúbenosť posúvajú 1. časť Slávy dcéry k preromantizmu. V kráse Míny sa ukrýva krása Poľky, Srbky, Slovenky, Rusky, z čoho vyplýva, že ide o symbiózu osobného a slovanského u Kollára. U A. Sládkoviča ide o symbiózu osobného a slovenského. A. Sládkovič spája lásku k žene a k vlasti.
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, A obe v jednom objímať!“
