-Prvýkrát sa objavila v Almanachu NAPRED (1871) – zostavil ho Pavol Országh Hviezdoslav a Koloman Banšel, vyjadrili v ňom názory na slovenskú literatúru; chceli presadiť:
- slobodný rozvoj všetkých stránok básnickej osobnosti
- tematickú rôznorodosť
- štylistickú a veršovú novosť
- demokratizmus v cítení a myslení mladej generácie spisovateľov
Stretli sa s kritikou staršej generácie
-Mladá generácia u nás nastupuje v 70. a 80. rokoch, patria sem:
P. O. Hviezdoslav
Martin Kukučín
Božena Slančíková – Timrava
Jozef Gregor Tajovský
Terézia Vánsová
Elena Maróthy Šoltésová
Slovenské Pohľady začali znovu vychádzať v roku 1881 a sú významným časopisom tohto obdobia. Centrom slovenskej kultúry sa stalo mesto Martin, kde bolo založených mnoho spolkov:
-Muzeálna slovenská spoločnosť
-Kníhtlačiareň a vydavateľstvo
-Ženský spolok ŽIVENA
Vzniklo tu ochotnícke divadlo.
Toto prostredie ovplyvňovalo aj podobu spisovného jazyka – tzv. Martinský úzus
Teoretickým dokumentom nástupu realizmu sú Kritické listy (v časopise Orol – 1880) – korešpondencia medzi Škultétym (listy 2, 4) a Vajanským (1, 3, 5). Vyjadrovali svoje názory na literatúru, poéziu, prózu; formovali umelecký program mladej generácie.
Znaky slovenskej realistickej literatúry
- Téma – zo súčasného života, spoločenské problémy; život na slovenskej dedine, sociálna problematika
- Žánre – lyrické cykly, lyricko – epické skladby, epické skladby
- Sylabotonický veršový systém (striedanie prízvučných a neprízvučných slabík)
- Žánre – próza :
o dedinská poviedka – Kukučín
o spoločenská novela – Vajanský
o romány – Vajanský
-dráma – málo rozvinutá – Tajovský
Prvá vlna slovenského realizmu (1880 – 1900)
-Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín, Vánsová, Šoltésová
-Dominantná téma – zemianska otázka – ktorá spoločenská vrstva sa stane vedúcou a posunie spoločnosť ďalej (keďže bolo obdobie politickej pasivity)
-Vajanský tvrdí, že to bude inteligencia spolu so zemianstvom
-Hviezdoslav zobrazoval úpadok zemianstva, tvrdil, že hlavná morálna sila je v ľude
-Kukučín zobrazoval absolútny úpadok zemianstva – absolútne nehybná sila
Druhá vlna slovenského realizmu
-Timrava, Tajovský
-Zobrazovali najmä sociálne problémy
PAVOL ORSZÁGH - HVIEZDOSLAV
P. O. Hviezdoslav, vlastným menom Pavol Országh, je najväčší slovenský básnik. Jeho veľkosť nie je len v rozsiahlosti básnickej tvorby, ale predovšetkým v jej umeleckej hodnote a vo význame, aký má pre život nášho národa. Jeho tvorba je zrastená so životom slovenského ľudu. Sám vyhlásil, že kým trpí rod, musí trpieť i jeho básnik. Jeho dielo verne odzrkadľuje skutočnosť, preto je realistické. Hviezdoslav však túto skutočnosť aj posudzuje, odkrýva a kritizuje jej chyby. Preto sa aj stal zakladateľom nášho básnického kritického realizmu.
