Romantizmus (koniec 18. storočia – polovica 19. storočia)
- romantizmus bol vymedzený francúzskou buržoáznou revolúciou 1789 a buržoáznymi revolúciami, ktoré prebiehali v celej Európe 1848 – 1849
- vytváranie základov na novú kapitalistickú spoločnosť založenú na peniazoch a dravosti – človek sa cíti neisto a osamotený, vzniká rozpor medzi jednotlivcom a spoločnosťou – rozpor je rozumovo neriešiteľný – do popredia sa dostáva cit
CHARAKTERISTIKA :
- Literatúra so znakom citu, estetický ideál – krása nie je formovaná, ale prežitá
- individualizmus – romantizmus vytvára nového hrdinu – je v rozpore so spoločnosťou, cíti sa nepochopený a osamelý, je to silná osobnosť, ovládaná citmi a vášňami, bojuje za ideál slobody, prejavuje sa uňho titanizmus
- hrdinom je zväčša zvláštny typ človeka – tulák, žobrák, zbojník...a takisto sa v jeho osobe prejavuje tragizmus, keď na konci umiera
- subjektivizmus – autor sa stotožňuje s postavou
- hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami sú narušené, kríži sa lyrika s epikou a do literatúry sa dostáva hovorový jazyk
ZÁKLADNÉ ROMANTICKÉ KONFLIKTY:
- jednotlivec - spoločnosť
- sen - skutočnosť
- krása - ohyzdnosť
- láska - povinnosť
Jedným z hlavných tvorcov novodobej slovenskej poézie, ktorý veril v silu ľudu a vo vývin ľudstva k dobru, pravde a kráse, je Andrej Sládkovič (1820 – 1872).
ANDREJ SLÁDKOVIČ
A. Sládkovič, vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Živil sa súkromnými hodinami v meštianskych domoch. Ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie. Roku 1840 prišiel študovať na lýceum do Bratislavy. Tu sa prehĺbil jeho záujem o literatúru. Rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemecku. Školský rok 1843 – 1844 strávil na univerzite v Halle, kde naňho zapôsobila Hegelova estetika, ktorou sa inšpiroval v básni Sôvety v rodine Dušanovej. Po návrate z Nemecka pôsobil ako vychovávateľ. Ťažko naňho zapôsobil rozchod s milovanou Máriou, ktorú rodičia vydali za bohatého medovnikára. Od roku 1847 pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel.
Revolúciu roku 1848 privítal hymnickou básňou Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti. Hoci sa priamo nezúčastnil na revolúcii, maďarskí gardisti ho pokladali za nebezpečného a uväznili ho.
Sládkovičove diela:
Detvan, Svätomartiniáda, Dcérka a mať, Nehaňte ľud môj, Znovuzrodenec, Prosba (na obranu spisovnej slovenčiny), Štiavnica, Duchu Puškinovmu, Opustená, Lipa cyrilometodejská, Omladinám, Pozdrav a mnohé iné...
