Autorom divadelnej hry Revízor je Nikolaj Vasilijevič Gogoľ, ruský prozaik píšuci v období ruského realizmu. Narodil sa v roku 1809 vo vzdelanej ukrajinskej rodine. Pracoval ako úradník, no jeho snom bolo stať sa hercom. Všetko, čo Gogoľ napísal po roku krízy 1833, keď ho už neuspokojuje ani vlastná tvorba, ani prednášanie na univerzite, ani postavenie v spoločnosti, upozorňuje na dvojtvárnosť a protikladnosť ľudskej povahy a celej prírody. Zachytáva rozkol medzi snom a skutočnosťou a usiluje sa ich znova ideálne spojiť. Možné spojenie vidí len v umení. A táto predstava zmení aj jeho úmysel urobiť kariéru v štátnej službe. Napokon usúdi, že najužitočnejší môže byť ako spisovateľ. Chce byť autor súčasný a humoristický.
V týchto miestach korení myšlienka Revízora. Komédie, v ktorej bezvýznamného človeka pokladajú za dôležitú osobu.
Hlavnými postavami v tejto divadelnej hre sú mestský hajtman Anton Antonovič Mezulin-Vichurovskij a Ivan Alexandrovič Chlestakov.
Anton Antonovič je človek, ktorý už v úrade zostarol a svojím spôsobom ho veľmi dobre pozná. Aj keď berie úplatky, vystupuje veľmi solídne. Každé jeho slovo má svoju váhu. Rysy tváre má drsné a tuhé ako každý, kto začínal neľahkú kariéru od začiatku. Prechod od strachu k radosti, od poníženosti k nadutosti je u neho veľmi rýchly, ako tomu býva u ľudí s hrubo vyvinutými duševnými dispozíciami.
Jeho presným opakom je Ivan Alexandrovič, 23-ročný mládenec, slabý, chudý, trochu pribrzdený, jeden z ľudí, ktorých ľudovo nazývame vrtáci. Hovorí i jedná bez rozmyslenia. Nie je schopný sa trvalejšie sústrediť na akúkoľvek myšlienku. Jeho reč je útržkovitá a slová z neho vypadávajú úplne nečakane. Jeho povaha sa veľmi podobá deju tejto komédie.
Mestský hajtman Anton Antonovič Mezulin-Vichurovskij obdržal list od Andreja Ivanoviča Čmichova, že do ich mestečka príde inkognito revízor z Petrohradu. Anton Antonovič radí svojim priateľom, ako napraviť chyby, ktoré sú pre nich celkom normálne veci. Artemijovi Filipovičovi Brusinkovi, nemocničnému radcovi, prikazuje, aby nočné čepce boli čisté a pacienti aby nevyzerali ako práve vytiahnutý z komína. Kristián Ivanovič Krágler, okresný lekár, musí nad postele pacientov napísať akúkoľvek chorobu, kedy ju dostal a zredukovať počet lôžok na izbách. Sudca Ámoš Fjodorovič Práskin-Tláskin musí z predsiene odstrániť husi, ktoré dozorcovia začali chovať. Ďalej sa odstránia sušiace sa handry a korbáč na psy. Školský inšpektor Luko Lukič Zauchov má za úlohu pozrieť sa na učiteľov a ich „zvláštne“ metódy. Výstup končí ohováraním a strachom z revízora.
Anton Antonovič pri rozhovore s Ivanom Kuzmičom Špekinom, miestnym poštárom, má podozrenie z toho, či nebol niekým udaný. Preto prosí Ivana Kuzmiča o pomoc: otvárať a čítať listy. Poštár súhlasí a vyhlási, že poštu číta aj tak.
Peter Ivanovič Dobšinskij a Peter Ivanovič Bobšinskij začuli, že už druhý týždeň v krčme býva istý petrohradský úradník Ivan Alexandrovič Chlestakov. Obaja majú podozrenie, že on je ten revízor, ktorý má prísť do ich mestečka. Anton Antonovič sa sám ponúkne, že pôjde za ním. No prv, než sa vydá do krčmy, prikáže, aby všetky ulice, ktoré ústia ku krčme, boli vyzametané a čisté.
V izbe sa u Chlestakova prejaví jeho povaha. Rád sa nechá obslúžiť a je svojím spôsobom rozmaznaný. Krčmár zavolá hajtmana a posťažuje sa na Chlestakova, že nič neplatí. Anton Antonovič ale teraz stojí pred jeho dverami. Po rozhovore Chlestakova s Antonom Antonovičom sa mestský hajtman rozhodne pozvať petrohradského úradníka k nemu domov. No najprv mu ukáže mestské inštitúcie. V dome Antona Antonoviča sa Chlestakov vyťahuje svojimi „veľkými“ filozofickými úvahami, aký je známy, múdry, skromný a v Petrohrade veľmi vážený človek. Muži ho obdivujú a ženy milujú.
