Holden sa bezradne potáca vo svojich neistotách, tie sú však dočasné a musí nám byť sympatickejší ako bezohľadná ráznosť jeho druhov s akou vykročili na dráhy svojich otcov, úspešných podnikateľov, právnikov a obchodníkov, predstavujúcich americkú vyššiu strednú vrstvu.

Holden je síce ťažko ranený svetom, do ktorého ho priviedol vek, oni (ostatní) sú však zmrzačení. Nechápu prečo by mali k dievčaťu, s ktorým idú na zvyčajnú sobotňajšiu schôdzku, pocítiť nejaký zvláštny vzťah. Pre nich je taká schôdzka len bežnou záležitosťou erotického života. Nedokážu ho infantilne prispôsobiť a pripojiť k tak obyčajnej veci, ako je červená lovecká čiapka. Nevozia so sebou básňami popísanú baseballovú rukavicu ako Holden, ktorému pripomína brata, ktorý zomrel na leukémiu (Allie). Celá kniha je presýtená básnivým, sviežim vnímaním sveta. Rovnako dojemný je aj Holdenov vzťah k sestričke Phoebe. Phoebe je symbolom krásy a čistoty, zdravou a neporušenou silou, ktorá zostáva nedotknutá prívalom tupej meštianskej prostrednosti. A najkrajším vyjadrením životodarnej ľudskosti je Holdenovo krédo, jeho chlapčensky naivná túžba byť nejako potrebný a prospešný, vyjadrená niekoľkými prostými slovami, ktoré dali knihe názov.