Jules Verne: 20 tisíc míľ pod morom

Jules Gabriel Verne
(8.2.1828 - 24.3.1905)

Zakladateľ vedecko-fantastickej literatúry

Jules Verne, francúzský spisovateľ a dramatik, jeden z nejprekladanejších francúzsky píšucich autorov vôbec, prichádza na svet v Nantes 8. februára 1828. Otec fantastu, veľavážený právnik Pierre Verne z francúzskeho mesta Nantes a zbožný katolík bol známy svojou horšou povahou. Pred súdom ho nevykoľajili ani najzákernejšie výpady protivníkov. Jeho syn Jules ho však vedel nahnevať ako nik iný.

Svoje túlavé topánky predviedol rodičom už veľmi skoro, keď sa namiesto do školy vybral s kamarátmi na jeden z ostrovov rieky Loiry za dobrodružstami. Spolu s Bratom Paulom chodil do cirkevnej školy sv.Donatiena a už vtedy sa jeho školské zošity zapĺňali kresbami fantastických strojov a útržkami príbehov, ktoré nesúviseli so školskými osnovami. Keď mal jedenásť rokov pokúsil sa ujsť z domu ako plavčík na trojsťažníku Coralia plaviacom sa do Indie. Z jeho cesty nebolo nakoniec nič, pretože ho v najbližšom prístave od cesty odhovoril otec. Nasledoval trest, ktorý si navždy zapamätal. Neskôr po maturite na kráľovskom lýceu v Nantes mal pokračovať v tradícii otca advokáta štúdiom práva v Paríži. Štúdiá práva mu napravia hlavu, myslel si otec, keď ho v roku 1874 vysielal na vysokú školu. Bola to však márna snaha. Šesť rokov finančnej podpory využíval Jules Verne namiesto na štúdiá, na vstupné do divadiel a na knihy o geológii, astronómii a strojárstve. Počet divadelných hier, ktoré pozná, sa každý večer zvyšoval.

Tu sa dostal do spoločnosti Victora Huga a Alexandra Dumasa st., ktorému pre jeho divadlo ponúkol svoju prvú hru - veršovanú komédiu. Zlomené steblá. Uviedli ju však pod menom Dumasa mladšieho, avšak autorstvo mu umelecká spoločnosť priznala. Advokátske skúšky nakoniec zložil, odmietol však vrátiť sa do rodného mesta do otcovej kancelárie. Až keď mu vydali prvú vlastnú knihu, Päť týždňov v balóne, otec pochopil, že syn právnikom, ba ani len notárom, nebude. Prestal ho podporovať. No nebolo treba. Vlak synovej kariéry je však už za výhybkou. Prvé literárne práce uverejnil Verneovi almanach Musée des familles, prvé platené miesto získal v roku 1851 ako tajomník Lyrického divadla. Svoj prvý veľký román Päť týždňov v balóne dokončil Verne v roku 1862. Priniesol mu úspech. S vydavateľom Hetzelom uzatvoril zmluvu na 20 rokov a záväzok napísať ročne dva romány za honorár 20.000 frankov.

Svoje literárne začiatky zobrazil aj v románe Dvadsaťtisíc míľ pod morom. V kníhkupectvách sa začínajú objavovať prvé fantastické príbehy podpísané menom Jules Verne. Jeho každodennými spolupracovníkmi sa namiesto súdnych poslíčkov stávajú zamestnanci parížskych knihovní. Verne trávi dlhé hodiny štúdiom geológie, strojárstva a astronómie. O nejaký čas si naňho začínajú ukazovať synkovia parížskych mešťanov: „Aha, to je ten, čo napísal Päť týždňov v balóne.“ Vernova myseľ začína fungovať ako výkonná elektráreň: každý úspech mení na kalórie pre vymýšľanie nových dobrodružstiev pre svojich hrdinov.

„Ach, aká cesta! Aká nádherná a výnimočná cesta. Vstúpili sme do zeme cez jeden vulkán a vyhodilo nás von druhým,“ píše autor v Ceste do stredu zeme, zatiaľ čo nepretržite nasáva do mozgu technické a prírodovedecké informácie a vzápätí z neho vyvrhuje znepokojujúco presné fantázie. Chrlí bláznivé knihy, ktoré ctihodní Francúzi čítajú svojim deťom pred spaním a omámení jeho príbehmi, tajne, aby ich manželky nevideli, pokračujú do hlbokej noci. Dvadsaťtisíc míľ pod morom, Cesta okolo sveta za osemdesiat dní, Robur, pán sveta, Tajuplný ostrov ovládajú pulty kníhkupectiev aj hlavy neopatrných čitateľov.

Kapitán Nemo, pradedo moderných komiksových supermanov, preskakuje z príbehu do príbehu a robí z nich seriálové čítanie. Z Verna je onedlho slávny starosta mesta Amines, obrnený pred opovrhovaním vážnych vedcov tučným bankovým kontom. Napokon sa z neho stalo to, čo chcel jeho otec - vážený muž, starosta Amines a boháč. K otcom stanovenému cieľu len došiel okľukou. V rukopise Paríž v 20. storočí predpovedal úpadok humanitných vied, opisoval koncert, na ktorom klavirista koncertuje s pomocou elektrických drôtov, jeho nástroj je spojený s klavírmi v Londýne, Viedni, Ríme, Petrohrade a Pekingu. Všetko prebiehalo pred desaťtisícami poslucháčov a za nesmierneho lomozu. Keď návštevníci opustili koncertnú sieň, ocitli sa na uliciach zaplavených svetlom elektrických lámp, pod oblohou hmýriacou sa tisíckami vzdušných vozidiel a omnibusov.

Rodený Francúz si neodpustil podpichnutie: v jeho románe je Veľká Británia kolóniou Spojených štátov amerických. Jeho kompletné dielo má takmer 130 zväzkov, treba však podotknúť, že niektorí kritici Verneho postavám vytýkali zjednodušenie, priraďovanie vlastností podľa národnosti (šikovní Francúzi či flegmatickí Angličania) a niektoré predsudky (aj rasizmus). Vytvoril sériu vyše šesťdesiatych románov so spoločným názvom Podivuhodné cesty(Les Voyages extraordinaries), čím sa stal zakladateľom moderného vedecko – fantastického románu, v ktorom predvída výdobytky vedy, vyjadruje však obavy demokratického humanistu o osud ľudstva a kritizuje kolonializmus a vojny. Podtitul súboru znel: Známe a neznáme svety(Les mondes connus et inconnus). Kategória neznámych svetov obsahuje asi pätnásť románov, ktoré predvídajú vedecký pokrok. Patria sem: Cesta do stredu Zeme(Voyage au centre de la Terre,1864), Cesta na Mesiac(De la Terre à la Lune,1865), Dvadsaťtisíc míľ pod morom(Vingt mille lieues sous les mers,1869-70), Tajomný ostrov (L´Ile mystérieuse,1875), Oceľové mesto(L´Ile à hélice,1895), Vynález skazy(Face au drapeau,1896), Honba za meteorom(Chasse au meteore, posmrtne 1908) a iné.
Tieto romány, prezrádzajúce spočiatku predovšetkým opojenie budúcimi možnosťami vedy a techniky, vyjadrovali v sedemdesiatych rokoch už aj autorove obavy zo zneužitia vedeckého pokroku. Je to obdobie, keď sa Verne priblížil k saint-simonizmu, a napríklad Tajomný ostrov možno pokladať za parabolu kolektivistickej vízie spoločnosti. Druhá séria románov má konkrétny historicko-politický kontext: zachytáva občiansku vojnu v Amerike v románe Sever proti Juhu(Nord contre Sud,1887), národnostný postup v Rakúsko-Uhorsku v diele Matej Šándor(Mathias Sandorf,1885), atď.

Veľkú skupinu tvoria romány dobrodružného charakteru, v ktorých je príbeh dôsledkom neblahej prírody, stroskotania, vedeckej výpravy a podobne. Patria sem Deti kapitána Granta(Les Enfants du Capitaine Grant,1868), Cesta okolo sveta za osemdesiat dní(Le Tour du monde en quatre-vingts jours,1872), Dva roky prázdnin(Deux ans de vacances,1888) a iné.

Jednoduchý nebol ani jeho súkromný život. Vo svojich 29 rokoch sa oženil s Honorinou Morelovou, 26-ročnou vdovou s dvoma dcérami. V auguste 1861 sa im narodil syn Michel, no Verne s ním nedokázal komunikovať. Manželstvo mu stroskotalo. Pokúsil sa ho zabiť vlastný synovec a nakoniec mu zomrela jeho milenka. Kým autor vzrušene hlásal víťaznú cestu technického pokroku, postavička človeka z mäsa a kostí, ktorá sa za ním skrýva, má čoraz nižšie zvesené plecia. Prehratá vojna s Prusmi v roku 1870, stroskotané manželstvo, neschopnosť komunikovať s vlastným synom, pokus o jeho zavraždenie vlastným synovcom a smrť milenky postupne menia rojka na starého mrzúta. Ale možno bolo jeho mrzútstvo len zásterkou - aby nikto nezistil, že mal v zadnom dvore v stodole ukrytý stroj času.

Fantasta a románový dobrodruh Jules Verne zomrel dňa 24. marca 1905 po záchvate mŕtvice. Správa spravodajskej kancelárie vtedy znela: "Slávny románopisec zhasol." Vernova tvorba od začiatku ďaleko prekročila hranice Francúzska a súčastne filmové možnosti ešte zvýšili jej svetovú popularitu. Hoci Verneho hrdinovia z románov Zo Zeme na Mesiac či Okolo Mesiaca, na Mesiac nikdy nevstúpili, Verneho meno dnes nesie kráter na jeho odvrátenej strane.


Dvadsaťtisíc míľ pod morom

Tento príbeh začína postrehmi ľudí ktorí, si na mori začali všímať podivuhodné pohybujúce sa skalisko. Niektorí si mysleli že to je obrovské zviera. Na preskúmanie tejto záhady vyslala americká vláda rýchlu a dobre vyzbrojenú fregatu Abraham Lincoln na ktorú pozvali, ako zástupcu Francúzka, profesora Parížskeho múzea Pierra Aronnaxa. S ním sa na loď vypravil jeho sluha Conseil a aj povestný lovec veľrýb, Kanaďan Ned Land. Všetci traja zastávali myšlienku, že podivný úkaz na mori je obrovský a agresívny druh ryby zvanej narval.

Abraham Lincoln pátral po Atlantickom a Tichom oceáne dlhé štyri mesiace, až napokon živočícha našla. Začala veľká naháňačka pri ktorej mal narval stále navrch, niekedy sa zdalo že ich dokonca čaká aby im znova unikol. Takto to trvalo celý deň ale v noci sa stalo niečo podivné: živočích začal svetielkovať. Uľahčilo to však lodi aby sa k nemu priblížila bližšie a pokúsila sa ho uloviť. Ale všetky harpúny ktoré po ňom posádka vrhla sa od neho odrazili. V tom z tvora vystrekol veľmi silný prúd vody a zhodil cez palubu niekoľko mužov, medzi nimi boli Ned Land, Conseil aj Pierre Aronnax. Plávali vo vode niekoľko hodín kým nenašli nehybný chrbát na ktorom sa zachránili. Ale na ich veľké prekvapenie ten chrbát bol z kovu. V tom sa otvoril poklop a traja muži ich vtiahli dovnútra do obrovského podmorského plavidla zvaného Nautilus, ktorému velil podivný kapitán Nemo.

Našich troch hrdinov tam privítali celkom vľúdne a smeli využívať výhody ako členovia posádky ale nikdy nesmeli opustiť Nautilus, pretože ako jediný, okrem jeho posádky, poznali tajomstvo kapitána Nema. V tejto ponorke mohli Ned, Conseil a profesor Aronnax študovať podmorský svet, čítať diela slávnych autorov, chodiť na podmorské prechádzky vo zvláštnych skafandroch alebo len tak krátiť čas. Spolu sa taktiež ako prví dostali na Južný pól, preskúmali vraky slávnych potopených lodí, a odhaľovali krásy podmorského sveta.

Profesor Aronnax sa stále viac snažil pochopiť prečo sa kapitán Nemo ukrýva v jeho ponorke a prečo stále bojuje proti ľuďom, ktorí žijú na súši a stále viac a viac odhaľoval akú nenávisť voči ním prechováva ale nikdy nezistil prečo. Kapitán Nemo bol preňho nepochopiteľný človek.

Raz za jedného chladného rána kapitán Nemo spozoroval na obzore loď. Pri pohľade na ňu v ňom prepukla strašná nenávisť. Nautilus zmenil kurz a a rozbehol sa v plnej rýchlosti proti lodi. Vrazil do nej a potopil ju. Kapitán Nemo sledoval to strašné divadlo bez mihnutia oka. Vtedy sa profesor Aronnax aj so svojimi druhmi rozhodli ujsť. Netrvalo to dlho a Nautilus sa dostal do ohromného vodného víru zvaného Mealstrom. Vtedy vošli Pierre Aronnax, Conseil a Ned Land do palubného člnu, a po dvadsiatich tisícoch míľ preplávaných pod morskou hladinou, pri ktorých spoznali najväčšie tajomstvá mora, opustili Nautilus aj kapitána Nema aby sa už nikdy nevrátili.