Mária Ďuríčková: Čert a mních

Stalo sa raz bratislavskému čertovi, že ochorel. Od bolesti sa toľko zvíjal. Keď už nemohol vydržať od bolesti, rozhodol sa, že pôjde do lekárne, kúpiť si nejaký dobrý liek. Ale ako sa tam dostane, keď je čert? Nuž sa rozhodol, že sa preoblečie za jágra.

Cez Vydrickú bránu vošiel do mesta. Stretol tam jednu paničku, nuž sa jej opýtal, kde je v meste najlepšia lekáreň. Ona mu odpovedala, že najlepšie je Salvator, ktorá sa nachádza na Panskej ulici a patrí jezuitom. Keď už čert vošiel do lekárne, pekne sa pozdravil a pýtal si najtuhší liek a podstrčil frátrovi Mathiasovi zlatý peniaz. Fráter Mathias peniaz vyskúšal tým, že doňho zahryzol. Mathias povedal, že žiadny liek nedá bez vizity. Čert mu podstrčil další zlatý peniaz a hodil rukou, že vizitu nepotrebuje.

Na dlhé presviedčanie čert predsa úkazal jazyk. Mal ho veľmi dlhý a chlpatý. Fráter len zahmkal. V tej chvíli položil na stôl tretí dukát a fráter po ňom siahol a podrobil ho skúške zubami. Fráter Mathias si už pritiahol rebrík k policiam a zastonal: "Aaaaúúú, tá moja choroba." Čert sa ponúkol, že vyjde hore. Ako čert liezol po rebríku, zbadal fráter čosi hrozné, chvost!!! Fráter pohoršený pozerá na čerta a čert mu hovorí: "To sa mi len opasok rozopol!" A rýchlo si uviazal chvost okolo pása. Ked si už čert chcel zobrať fľaštičku, len niečo musel ešte položiť - zlatý dukát. Fráter mu dal ešte pokyn, aby sa po požití zabalil do mokrej plachty, a aby pil liek po desiatich kvapkách. Ale čert hneď ako prišiel domov, vypil celý liek a miesto zakrúcania sa do mokrej plachty ponoril sa až po krk do Dunaja. Na druhý deň bol už zdravý ako ryba. A radostne si mrmlal: "V tej jezuitskej lekárni naozaj vyliečia aj čerta!"