referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Ján Červeň - Modrá katedrála
Dátum pridania: 07.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: katka253111
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 064
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 13m 20s
Pomalé čítanie: 20m 0s
 
  • POSTAVY:
    –ich počet je redukovaný na 3-4
    –vzťahy medzi nimi sa často naznačujú prostredníctvom imaginárnych dialógov (rozhovor s mŕtvym otcom, matkou, ...)
    –sú to často ľudia, často s exkluzívnymi menami (Hipolyt, Viktória, William Shakespeare,...), ktorí sú však poznačení fyzickým alebo psychickým handicapom a ponorení do vlastného problému (napr. Hipolyt, Viktória, Rytier Štefan – ľudia so znetvorenou tvárou; Matúš Buoc – pomätený človek, ktorí verí, že je prorokom, ...)
    –o hrdinoch sa však nedá povedať, že aj napriek týmto problémom v živote rezignujú – práve naopak, chcú von, na slnko, túžia po plnom živote => aj v tomto sú zajedno s autorom, ktorý „sám premáhal znamenie smrti aktom tvorenia“
    –zaujímavé je tiež dvojaké spracovanie tej istej témy – témy života človeka so znetvorenou tvárou – v novelách Svätá žiara a Zlomený kruh
  • SYMBOLIKA FARIEB:
    –ŽLTÁ FARBA = je farbou vädnutia a choroby, jej symbolika sa tiahne cez všetky novely Modrej katedrály i cez Červeňove denníkové záznamy, žltú farbu často dostávajú živé i neživé veci: raz je to žltá tvár, inokedy zase žlté svetlo, zem, sinožltá kaluž, žlté jablko, žlté horiace oko, žltá svieca,...
    –MODRÁ A ZLATÁ FARBA = s atribútmi „božských“ farieb, sú to farby letného dňa, zaliateho slnkom. Modrá farba symbolizuje duchovno, hĺbavosť, kontempláciu a práve sakrálny priestor katedrály v Igorovom sne skrýva v sebe tieto príznaky.
  • KOMPOZÍCIA:
    – z hľadiska kompozície je charakteristický začiatok „in medias res“
  • JAZYKOVÁ STRÁNKA:
    –pri výstavbe textu je príznačné časté opakovanie kľúčových slov z hlavnej vety vo vedľajšej vete, prípadne opakovanie celej vety s malými zmenami: „načúvať jej dychu, dychu mojej Márie, dychu mojej spiacej Márie“ (Červeň, 1964, s. 58), „Mária, tvoj klobúk! Tvoj klobúk s kvietím a so stužkou!“ (Červeň, 1964, s. 59), „Izbu? Pravdaže, aj izbu mám pre vás, takú malú izbičku v podkroví, bude práve dobrá, ó, čistú, čistú izbičku!“ (Červeň, 1964, s. 64) ...
    –tvorenie prirovnaní pomocou slov ako, podobný, akoby, sťa: „bol hrozný ako veľké zviera“, vyšiel mesiac podobný ploskému kameňu“ ...
    –básnický jazyk: nie je jednotvárny, vedľa krátkych viet, ktoré zrýchľujú dej, nasledujú väčšie vetné celky, ktorých úlohou je vykresľovať vnútornú tvárnosť postavy. Takýto postup sa pravidelne strieda vo všetkých Červeňových novelách
  • ZVUKOVÁ STRÁNKA:
    –kontrast ticha a bitia zvonov
  • v novelách sú potlačené časové a priestorové súradnice, dej je niekedy zasadený do historizujúceho rámca (Svätá žiara) alebo situovaný na príznakovo nazvané miesto (Svätá Alžbeta, Vyhnanisko)
  • Červeňova jediná knižka Modrá katedrála sa už od začiatku svojho vzniku stretla s pozitívnym ohlasom kritiky. Podľa Dominika Tatarku Červeň vo svojej knihe „prináša imaginárne nadľahčenú snovú prózu, ktorou sa okľukou vracia k romantizmu. Vyzdvihuje kvalitatívny rozdiel v porovnaní s tradičným realizmom (odklon od psychologizovania, motivovania konania postáv) i naturizmom (popretie lyrického a deskriptívneho postupu, príklon k snovému, emotívnemu)“. Tatarka oceňuje najmä imaginatívnosť, asociatívnosť, schopnosť sprostredkovať intenzívny zážitok a prácu s detailom.

    Pre Červeňa bola ideálom harmónia východného umenia. Jeho novely sa usilujú o symbiózu umeleckého a intelektuálneho. Ako uvádza vo svojich denníkoch, čiastočne publikovaných v knihe Modrá a zlatá z roku 1964, „krásne je umenie, ktoré necháva uhádnuť spojky medzi jednotlivými scénami obraznosti, ale nie je umením to umenie, ktoré encháva hádať spojenia, ktoré neexistujú“.

     
    späť späť   1  |  2  |   3   
     
    Zdroje: ČERVEŇ, Ján. 1964. Modrá a zlatá. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964. 254 s., MIKULA, Valér a kol. 1999. Slovník slovenských spisovateľov. Praha : Libri, 1999. 526 s. ISBN 80-85983-56-7, ČÚZY, Ladislav. 2005. Panoráma slovenskej literatúry II. Bratislava : SPN, 2005. 176 s. , POVAŽAN, Michal. 1963. Novými cestami. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1963. 456 s.,
    Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
    Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.