Autor: Francois Rabelais
Žáner: román
Kompozícia: 5 častí
Postavy: Grandgousier - otec Gargantuu, kráľ la Roché Clermault
Gargamela - matka Gargantuuu, dcéra kráľa z Motýlska
Gargantua - nebojácny, márnotratný flegmatik, otec Pantagruela
Pikrocholos - kráľ z Lerné, priateľ Grandgousiera, ale neskôr proti nemu bojoval
Ján Sekáč - mních, najodvážnejší z Grandgousierovho vojska
Dej (prvej časti):
Veľký obor Gargantua sa narodil po tom, ako si jeho otec vzal za ženu Gargamellu, veľké a tučnučké dievča. Jedenásť mesiacov bol nosený v lone svojej matky. Gargamella ho porodila ľavým uchom po tom, ako sa veľmi prejedla držiek. Grandgousier hneď po pôrode chcel pracovať na novom dieťati, ale Gargamella mu oponovala: ,,Ach, vám mužom sa to ľahko hovorí. Ja sa vynasnažím, ak si to prajete. Ale keby tak pán Boh dal, aby si si ho urezal."
Gargantua chcel len piť. Kojilo ho 17 913 kráv. Tak dostal svoje meno Gargantua, čiže krkavec. Vyrastal ako iní chlapci, ale keďže bol väčší ako pestúnky, robil im stále zle. Ohmatával ich a učil sa narábať so svojím prirodzením. Zatiaľ, čo bol Gargantuov otec niekde na návšteve v susedstve, Gargantua sa naučil veľa vecí. Hlavne vytieranie svojej zadnice. Vyskúšal to od žihľavy, záclony, slamy, mníšskou kapucňou až po hus. Tá sa mu páčila najviac. Grandgousier chcel svojho syna promovať za doktora, keď vyslovil myšlienku: ,,Nie je vôbec treba vytierať si zadnicu, keď nie je špinavá. A nemôže byť špinavá, ak sme nesrali. Musíme teda najskôr srať a potom si ju vytierať". Napriek tomu sa musel Gargantua ďalej vzdelávať. Mal viacerých učiteľov. Päť rokov sa učil abecedu, trinásť a pol roka čítal štyri knihy po latinsky a tridsaťštyri rokov ďalšie knihy. Keďže Gargantua bol stále veľmi nevychovaný, poslali ho do Paríža s družinou: Ponokrates, Gymnastes, Eudaimon a mnoho ďalších. Parížania boli zaskočený, pretože takého veľkého človeka ešte nevideli. Všetci naňho čudesne pozerali. Gargantua ich za to pomočil. Bol to pre nich veľmi silný prúd a veľa z nich zahynulo. Potom zobral zvony z chrámu Matky Božej a dal ich svojej kobyle ako rolničky. Nakoniec ich musel vrátiť.
Raz vznikla veľká hádka o koláče medzi caletníkmi z Lerné a obyvateľmi la Roché Clermault, z ktorej bola veľká vojna. Najskôr obyvatelia z Lerné prepadli pastierov Grandgousierových na rozkaz Pikrochola. Ničili všetku úrodu, ale pastieri sa nestavali na odpor, len ich prosili o to, aby sa k nim správali trochu ľudskejšie. Istý Ján Sekáč, mních zo Seuilly mal veľmi rád víno. Nechcel, aby mu vojaci z Lerné zničili vinice a tak ich sám všetkých pozabíjal. Grandgousier sa s nevôľou pustil do vojny, aj keď nevedel, prečo starý priateľ Pikrocholos napadol jeho ľudí. Grandgousier musel poslať po Gargantuu, aby sa vrátil z Paríža. Keď prišiel, spoznal sa s mníchom Jánom Sekáčom a spolu s ďalšími vojakmi sa vydali na cestu do Lerné, aby porazili Pikrochola a jeho vojsko. Cestou tam zajal mních Pikrocholovho veliteľa Chvastúňa. Odviedol ho do la Roché Clermault. Grandgousier prepustil Chvastúňa a odkázal po ňom Pikrocholovi, aby ukončil túto nezmyselnú vojnu. Pikrocholos s tým nesúhlasil a ani jeho ďalší velitelia Zbrklúň, kapitán Sračka aj gróf z Bitkárova. Zbrklúň urážal Chvastúňa a tak ho Chvastúň zabil. Na Pikrocholov rozkaz bol zabitý Chvastúň. Zatiaľ čo v Lerné boli nezhody, Gargantua obsadil celé mesto. Pikrocholos zo zbabelosti utiekol a o jeho syna sa postaral Gargantua, lebo chcel, aby prevzal Pikrocholové kráľovstvo. Potom štedro odmenil svojich veliteľov: Ponokrata, Gymnasta aj Eudaimona. Pre mnícha dal postaviť opátstvo Thelém. Opátstvo nemalo steny po svojom obvode, mohli doňho vstupovať len krásni, mladí ľudia a všetkého tam bolo hojne. Riadili sa heslom ,,Rob, čo chceš". Napriek tomu boli všetci obyvatelia v Theléme vzdelaní.
Záhadná veštba O budúcnosti Thelému ukončila dej prvej časti. Hovorila o tom, že Thelém sa rúti do záhuby. Gargantua ani mních tomu neverili a mníchove slová ku koncu boli: ,,Nech žije hodovanie!"
