autor: Janko Jesenský
kompozícia: 1 celok
útvar: poviedka
lit. druh: epika
hl. postavy: ŠKOREC- notár
EDUT- mladý doktor
JANO HOLUB- mešťan
PAPST- zverolekár
ERNEST SMAŽENÍK- richtár
MATEJ JAKUB- polremeselník a polgazda
MRVENČÍK- gazda

idea: Rozličnosť životných názorov a štýlu medzi predstaviteľmi rozličných soc. vrstiev.

dej:
Notár škorec sa cítil zo dňa na deň horšie a ťažšie. Často sa mu zakrútila hlava a musel preto na chvíľu zastaviť a oddýchnuť si, až raz napokon dostal závrat a takmer odpadol na mestskom rínku. Zdôveril sa so svojím problémom mladému doktorovi Edutovi, ktorý mu poradil slnečný kúpeľ. Škorec však neveril ani vzduchu, ani slnku a bol presvedčený, že onedlho zomrie. Doktor mu sľúbil, že v júni aj so zverolekárom Papstom začnú so slnečnými kúpeľmi. Tak sa aj stalo. Papst, Edut a Škorec chodili každé letné popoludnie kúpať sa k úpustu neďaleko za mestom a onedlho pridali ku kúpaniu aj gymnastiku. Papstovi aj Škorcovi sa zdravie naozaj zlepšilo a doktor Edut radil preto slnečný kúpeľ každému. Jedného dňa však Matej Jakub, ktorý kosil trávu neďaleko úpustu, zatúžil omočiť si nohy v o vode. Keď však pri úpuste zbadal troch takmer nahých chlapov myslel si, že sú to traja blázni, ktorí nedávno ušli z blázninca. Jakub hneď bežal do mesta, aby to oznámil mestskému predstaviteľstvu. Cestou sa stretol s gazdom Mrvenčíkom a upozornil ho na troch bláznov pri rieke. Ten sa stretol s Janom Holubom a spolu sa išli na troch bláznov pozrieť, až sa na nich onedlho pozeralo množstvo ľudí. Napokon prišiel aj richtár s dvoma mestskými sluhmi. Nikto sa však neodvážil ísť za troma bláznami, všetci sa ich báli. Napokon richtár poslal jedného sluhu do mesta, aby dal zapriahnuť do mestskej príležitosti. Odrazu sa však traja blázni začali obliekať, a keď si notár dal na hlavu svoj slamený klobúk, richtár ho hneď spoznal. Onedlho spoznali aj doktora a zverolekára. Richtár ich ihneď privítal a povedal im, že ich čaká mestská príležitosť, a že sa môžu odviezť. Slnećný kúpeľ je jednou z najvtipnejších poviedok Malomestských rozprávok. Vysmieva sa zo zaostalosti, ktorá pokladá za smiešne a nevhodné všetko neznáme a nezvyčajné.