William Styron – Sofiina voľba

V roku 1979 vydal pravdepodobne svoje najvýznamnejšie dielo, román Sofiina voľba. Je to hlboko ľudské a umelecky presvedčivé dielo, vykresľujúce osud poľskej hrdinky Sofie a jej životnej cesty.

Sofiu, mladú hrdinku z pilsudského Poľska, pripraví nemecký fašizmus o všetko. Vyrastá v katolíckej rodine, čo je pre Poľsko odjakživa príznačné. Veľkou hrozbou však pre ňu ostáva ideológia, ktorú zastáva jej otec. Vyhubenie nečistej a nežiadúcej rasy, čiže odstránenie Židov a konečné riešenie tejto otázky je hlavným elementom, poháňajúci otca vpred. Priateľstvo s Nemeckom, epicentrom najväčšieho násilia a expanzie, v spojení s otcovým presvedčením, ostáva pre mladú Sofiu najmocnejšou prekážkou k osobnostnému rozvoju.

Napriek svojmu presvedčeniu o správnosti fašistickej ideológie, hrdinka a dokonca ani jej otec nie sú chránení pred najväčšou hrozbou. Otec zomiera a dcéra je postavená pred samotnú ľudskú hrozbu, továreň na smrť – Osvienčim. Poliaci, ako utláčaný národ, mali možnosť sa zapojiť do odboja, čo mladá hrdinka nevyužila. Niekde som čítal úvahy o tom, ako mohol Boh dovoliť uskutočňovať všetky tie hrôzostrašné až donebavolajúce činy a nechať tak zniesť z tohto sveta tisíce ľudských životov. Na koho padá zodpovednosť a kde môže dnešný moderný človek nájsť logiku a rozumné vysvetlenie hitlerovských činov ?

Takéto otázky si kladie aj Sofia a nedokáže pochopiť príčiny, keďže existuje Boh. Dostáva sa do presvedčenia, že jej nepomôže, preto sa od neho odvracia. Keby pre ňu bol existoval, pomohol by jej oslobodiť sa a jej prvá voľba by nebola odchod do tábora.
Ako mladý a ambiciózny človek mala potrebu vzdelávať sa, hrať na nástrojoch, no čo môže urobiť proti pachu neľudskosti rozliehajúcom sa Osvienčimom ? Celú situáciu vidí ako slúžka a obáva sa osudu, ktorý je pre každého rovnaký: pred upálením sa zúčastniť nútených prác v tábore Auschwitz, prvá zastávka, od ktorej ale zostala uchránená.

Kto mohol dovoliť skonštruovať smrteľné pece, cestu k ľudskej záhube, dehumánnosti a na opačnej strane radosť z víťazstva nad porazenými ? Kde a kým bol vtedy človek ?

Keď sa Sofia, chtiac či nechtiac, nedobrovoľne dostáva k rampe tábora, musí voliť druhýkrát: ktoré z dvoch detí zostane zatiaľ nažive a ktoré bude neľudsky odvedené do plynovej komory ? Cestou v lepšom vagóne, než boli ,,dobytčiaky´´, naivne dúfala, že sa jej snáď podarí dostať sa niekam, kde sú ľudskejšie podmienky. Kto by vtedy povedal, že ona sama na rozdiel od najbližších napokon všetko prežije ? Sofia sa sama nevie vzoprieť zlu, a preto ju autor dáva do kontrastu s poľskou odbojárkou Wandou. Wanda ako bojovníčka je odhalená a umučená k smrti a Sofia sa aj za cenu výčitiek svedomia zachráni, dokáže ich však potlačiť ? Čitateľ môže považovať túto jej vlastnosť za slabosť, ale autor ju nesúdi ani neodsudzuje, ale akoby cez Sofiu hľadá niekoho, kto sa postaví do boja proti zlu.

Osudy Sofie tvoria základ románu, vravia o jej minulosti a v čase, keď bol román písaný, už nemá známky fyzických útrap. Sú to všetko spomienky na povojnové obdobie v USA. Vtedajšia súčasnosť je zachytávaná podľa rozprávača diela – vonkajší opis ponúka mladý južan Stingo a vnútorný poľská emigrantka Sofia. Stingo hovorí o svojich začiatkoch písania, ako sa vymaňuje spod nepokojného Juhu, odchádza od svojej nešťastnej lásky, od otca a prichádza do Štátov, kde plánuje začať ako mladík celkom nový život.

Zoznámi sa už s emigrantkou Sofiou, čo je pravdepodobne východisko k práci novinára, Sofia patrí k jeho najvýraznejším medzníkom. Sú to jeho začiatky, chce sa naučiť pravdivo spoznávať okolie a seba samého v ňom bez prikrášlení. Stingo v USA hľadá aj svoju životnú lásku a nepopiera sympatie k Sofii. Práve naopak, aj napriek všetkým jej útrapám, ktorými bola jej psychika poznačená, Stingo k nej prechováva lásku a je mu ľúto, ako vojna, nátlak a násilie v spoločnosti dokážu rozvracať ideály i vnútro mladého človeka. Nachádza si ubytovanie v menšom hoteli, kde ju časom spoznáva spolu s jej priateľom Nathanom Landauom, ktorý uzatvára trojicu hlavných hrdinov diela.

Nathan je Žid, ktorý vojnu nepozná, dozvedá sa o nej len z počutia z amerického zázemia. Ako jedinec neskúsený, s povrchnosťou posudzuje Sofiino správanie. Síce sa jej ujíma, ale na čom má Sofia badať jeho záujem, keď si nie je schopný urobiť správne názory na dopady druhej svetovej vojny ? Zo zločinu obviňuje každého, kto sa stavia proti Židom a nedokáže pochopiť, ako niekto, kto prežil hrôzu Osvienčimu, dokázal prežiť. Z toho obviňuje Sofiu a aj napriek svojej ,,láske´´ k nej, jej prejavuje nedôveru, správa sa nedôstojne až hrubo, obviňuje ju z nevery, len čo sa od neho vzdiali.

Nathan je chorý, je drogovo závislý, čo spočiatku Sofia nevie a nedokáže si správne vysvetliť príčiny jeho násilníckeho správania sa k nej. Nathan sa vôbec taktiež nevie orientovať v udalostiach, vie len dobre odsudzovať, nepozná pravé príčiny Sofiinho správania. Z toho vyplýva, že k nedorozumeniu dochádza z obidvoch strán, čo to môže byť za lásku ? Prečo Sofia, keď trpí a je účastná jeho psychických nátlakov, ostáva s ním, dôveruje mu, navracia sa k nemu a nachádza v ňom oporu ? Nezaslúži si po prežitej hrozbe k sebe niekoho, kto by nepredstieral svoje vzdelanie a dobrotu, niekoho, o koho sa môže oprieť a bude mať tak zabezpečený pocit šťastia ?
Sofia si síce uvedomuje, že trpí a dokáže prijať nápomocnú ruku priateľa Stinga, dokáže prekonať opäť vracajúce sa výčitky svedomia, dokáže sa vyrovnať s prežitým bôľom ? Mohla byť už väznená a mučená, keby ju odsúdili za transport mäsa pre chorú matku, mohla byť ale aj oveľa šťastnejšia po boku Stinga, človeka, ktorý tak netrpel, kde zostala vyčkávať jej ďalšia voľba ?
Ako sa Sofia s Nathanom dokážu vymaniť zo stereotypu, ako si vedia skrášliť realitu ? ,, V nedeľu sa vždy obliekame a ideme so sveta. ´´

Čo ich dvoch spájalo ? Sofia a Nathan poznali čaro klasickej hudby a erotiky, čo boli prostriedky, ktoré pomohli povoliť vyprodukované napäté sitácie. Spájala ich aj spoločná snaha prežiť, na druhej strane ich ťažila myšlienka samovraždy: ,, Nechápeš ? Sofia, umierame.´´ Aké miesto mal medzi nimi Stingo ? Bol ich oporou, rodinou, alebo niekým, kto do ich životov nepatrí ? ,, Ty nepotrebuješ pohnúť nábytkom, ty pohneš svetom.´´

Keď si máme položiť otázku, či Sofia poznala skutočnú lásku, kde by sme ju mali počas jej nedlhého života nájsť ? Stotožnila sa s ňou v rodine, kde sa nedokázala otcovi postaviť proti jeho presvedčeniu, akú mala možnosť vychovať a prechovať materinskú lásku k svojim deťom, keď bola svedkom, ako jedno z nich je odvlečené na nedobrovoľnú smrť, no a čo sa prihodilo s jej synom ? Aké množstvo takýmto údelom postihnutých žien pohltil krvilačný tábor ?

Autor nám týmto svojím unikátnym rozprávaním chcel naznačiť, že človek je harmónia prežitého a prežívaného, teda svoje minulé skutky nie je schopný sám riešiť a vyrovnávať sa s nimi s pokojom. Aj napriek samovražde, východisku z pre Sofiu asi neriešiteľnej situácie, podobne aj pre Nathana, je dielo humánne s poukázaním na hrozby nacizmu a fašizmu. Síce Sofia nie je statočnou hrdinkou románu a svoje východisko nachádza v smrti, autor poukazuje aj na to, že človek je neustále vystavovaný riešeniu problémov a rozhodnutiam. Týmto sa črtá naša budúcnosť, je to aktuálne pre mladého človeka. Autor takto vyjadril nadčasovosť v diele a svetu ukázal, že ľudia sa nedelia len na hrdinov a porazených.