Jaroslav Foglar Chlapci od bobrej rieky

Vydavateľstvo Gemini
Bratislava 1991
prvé vydanie
149 strán


Niečo o autorovi knihy:
Jaroslav Foglar, zakladateľ týždenníka Mladý hlasatel, organizoval čitateľské kluby.

Členenie knihy:
Dielo sa delí na 70 kapitol.

Obsah knihy:
Dvaja kamaráti – Vilko a Jurko boli úplne normálni chlapci. Bili sa, doma odvrávali, ponevierali sa po meste. Až do 13. marca. V ten „osudný“ deň stretli vynikajúceho a zá-roveň záhadného človeka – Rikitana. To bol ten, kto od základov zmenil ich život. Od ich prvého stretnutia ich Rikitan priťahoval. Postupne sa čoraz viac stretávali. Keď išli na svoj prvý výlet, chlapci si zobrali so sebou ďalší tucet kamarátov. Každý z nich skôr či neskôr dostal prezývku. Rikitan vždy vymýšľal nové hry a fantáziu mal naozaj nevyčerpa-teľnú. Chlapci sa postupne začali meniť k lepšiemu či už v škole alebo aj doma. Našli si klubovňu, kde sa stretávali a hrali rôzne hry. Ale chlapci vedeli, že ich čaká niečo veľké. Onedlho to prišlo. Rikitan im navrhol, aby na celé, celučičké dva mesiace išli do Slneč-nej zátoky, najkrajšieho miesta na Zemi. Medzitým si kúpili aj vlastné uniformy. A nastal ten deň. Začína sa cesta do zátoky. Keď tam konečne dorazili, postavili si stany, ktoré si predtým kúpili. Počas dvoch mesiacov lovili bobríkov, ktorí boli vlastne odznakom ich zručností. S nápadom, aby ich zbierali, prišiel Rikitan podľa odvážneho chlapca Roya, ktorý lovil trinásť bobrov. Zažili stretnutie so Zelenou príšerou, mnoho dobrodružstiev a tajomných výprav. Keď sa vrátili späť do mesta, čakala ich škola a chlapci sa často stre-távali vo svojej klubovni. A snívali o nasledujúcom lete a o druhej Slnečnej zátoke…

Citát z knihy:
Les začal rednúť a chlapci sa konečne dostali na lúčku medzi riekou, lesom a skala-mi. Vysnená Slnečná zátoka. Chlapci zabudli na únavu, začali kričať, rozbehli sa po okolitých skalách, iní sa nahrnuli k vode a hľadali najlepšie miesto na kúpanie. Bola to ozaj čarovná lúka, uzavretá zo všetkých strán. Jej breh prechádzal pomaly z trávy do piesočnatého pásu popri rieke. Na ostatných stranách na konci lúčky začínal sa hneď veľký les pretkaný veľkými balvanmi a s obrovskými kmeňmi. Boli tu nepriestupné záse-ky a pováľané stromy od víchric. Medzi mŕtvymi kmeňmi vyrastali mladé stromky, zaple-tali sa medzi ležiacimi obrami a vytvorili skoro nepreniknuteľnú divú húštinu.