Dominik Tatarka Prútené kreslá

Dej: Bartolomej Slzička sedí s Jarmilou na prútených kreslách s výhľadom na more. Je to človek, ktorý cestuje a získava členov do spoločnosti dobrej knihy. Rozpráva Jarmile svoj príbeh, kedysi sa dostal do Paríža, zháňal nejakú strechu nad hlavou a našiel si jeden penzión. Rýchlo si zvykol na jeho obyvateľov, ktorí boli každý inej národnosti. Zblížil sa s Danielou. Začal medzi nimi priateľsky vzťah, chodili spolu po Paríži, rozprávali, bolo im spolu dobre. Bartolomej privykol na komôrku, v ktorej býval. Raz si chcel zarobiť a tak prekladal nejaké letáky. Polícia si ho predvolala, potom ešte raz a pohrozila mu vypovedaním z krajiny. Na veľvyslanectve mal dobrého priateľa Čačku, ktorý mu pomáha. S Danielou sa ešte viac zbližujú a oboch pozýva do vyčačkaného podniku, potom idú do neďalekej záhrady s fanfárou. Sú si stále bližší, no Bartolomej cíti, že zanedlho musí odísť a nechce sa viazať. Prichádzajú Vianoce, všetci z penziónu sa vyberajú prežiť ich inde. Aj Daniela odchádza a Bartolomej ju ide odprevadiť k vlaku. Potom odchádza k priateľovi Augieroviu, ktorý mu dáva 6 fliaš šampanského a nejaké jedlo. Bartolomej sviatky slávi sám v penzióne. Len občas počuť od steny susedy, o ktorej už dávno vedel. Počul vrzgot starého nábytku. Bartolomej píše lístky a otvára fľaše so šampanským. V rukách drží poháre. Ide do svojej izby a vyhodí všetko zo skrine. Hľadá trhlinu, ktorá spôsobuje vŕzganie, ale objavuje tajné dvere, ktoré vedú na druhú stranu. Stretáva sa s Danielou, ktorá neodišla a ani nechcela. Vyberú sa k Danielinej priateľke a všetci sa dobre zabávajú. Bartolomej zaspal, ale dve priateľky sa zabávajú až do rána. Rozoberajú svoj osud a život.

Pán Slzička ja skrátka utešiteľom nešťastných žien a zároveň člena do spoločnosti milovníkom dobrej knihy.