Nestihol však už nič napraviť – Maco v noci zomrel – sám v maštali.


Dej: Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásaval kravy a pýtal sa odkedy pracuje. Poradí mu aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda riadne každý rok vyplácal. Maco nemá pocit, že ho gazda zdiera. Od detstva pozná len robotu. Neoženil sa, lebo ho žiadna dievka nechcela, na ženy zanevrel. Žije sám u gazdu v maštali, robí všetky možné roboty. Gazda sa nevzdáva výhodného robotníka, vždy mu našiel náhradnú prácu. V jeseni začal Maco polihovať, nesťažoval sa nikomu, gazda žartom prehodil, že je to už pred smrťou, ale nezaujímal sa, čo mu je. Paholci sa zľutovali a ťažké práce urobili namiesto neho. Maco sa bojí, že zomrie a nestihne sa s gazdom porátať. Gazda urobí vyúčtovanie, samozrejme, len za jeden rok. Maco nechce aby mu vyplatil peniaze. Prosí gazdu aby mu za ne vystrojil riadny pohreb. Gazda začal Macovi smrť vyhovárať, akoby sa jej bol sám bál. Maco sa odoberie od gazdu, poďakuje mu, že ho choval a šatil, bozká mu ruku. Konečne aj richtárovi vypadli slzy a v svedomí bohvie, čo si myslel, ale všetko dobré. Bolo už však neskoro. Maca našli ráno studeného v telienci. Gazda mu vystrojil krásny pohreb.

Forma : Poviedka má charakteristické znaky realistickej tvorby

Autor si menej všíma prostredie, preto v poviedke upúta predovšetkým brilantný opis osoby:
„ Je pravda, že Maco čela skoro nemal, oči ako myš, nos ani gombička a celý preliaknutý, len líca, akoby ho ucápal a vrchnú gambu na tri prsty a odutú, akoby ho všetky predné zuby boleli. Vlasy ako jež a hrdzavé voľáke, uší skoro nič. Ale jednak, keby sa bol poprosil, bol by sa mohol oženiť. Ale on dievkam vynadal, naštekal a o ženu sa viac neobzrel. Začas sa držal ako mládenec, holil si tvár, vlasy si mastil, začesával a dával podstrihovať. Ale keď mu prešlo tridsať rokov, čím ďalej tým viac sa zanedbával....“.