Mefistofel sa nevzdáva a privedie mu do cesty krásnu Margarétku. Faust sa do nej zamiluje a prežije s ňou krátky románik. Majú spolu dieťa. Margarétka zaviní smrť svojej matky a Faust zabije jej brata v súboji. Margarétka sa zblázni a utopí svoje dieťa, pretože má výčitky, že románikom s Faustom porušila svoje mravné princípy „Ja som svoju matku utratila, ja som svoje dieťa utopila. Nebolo naše – moje a tvoje?“ (Goethe, 1986) . Odsúdia ju na smrť. Faust má takisto výčitky a preto ju chce vyslobodiť z väzenia.

S diablovou pomocou sa dostane večer pred popravou do väzenia a chce odtiaľ odviezť Margarétku s čím ona nesúhlasí „Pre mňa už nič nemá cenu. Načo utekať? Veď na mňa číhajú“ (Goethe, 1986 ) Mefistofel našepkáva Faustovi, aby ju nechal tak, ak nechce pomoc. Aj keď Faust Margarétku veľmi ľúbi, necháva ju tam. Na konci prvej časti je Margarétka spasená, pretože si svoje spáchané hriechy odpykala.


2.1.3 Faust II.

Na začiatku druhej knihy Faust prepadá do zúfalstva z Margarétkinej smrti. Cíti sa byť zodpovedný za to čo sa stalo. Mefistofel ho chce zbaviť týchto výčitiek. Zavedie ho najprv na cisársky dvor, kde sa má zabaviť a rozptýliť. Faust vynájde papierové peniaze, vďaka ktorým zachráni krajinu od katastrofy. Zostrojí spolu so svojim učňom Wagnerom umelého človeka Homunklua. Faust si získa cisárovu dôveru, ale aj tak nie je stále spokojný.

Mefistofel ho zavedie do starovekého Grécka, kde spozná bájnu Helenu. Ožení sa s ňou a majú spolu syna Euforiona. Po ich tragickej smrti sa Faust vráti na cisársky dvor, kde si od cisára vyprosí močaristý kus zeme pri mori. Faust tu chce vybudovať miesto slobody a hojnosti „Tu vo vnútri bude krajina ako raj“ (Goethe, 1986). Pri budovaní tohto miesta pochopí, že konečne našiel zmysel života.

Pred tým ako zomrie, pocíti uspokojenie so svojou prácou a uvedomí si, že poznanie nie je všetko ,,A tvoja snaha nech je v láske a tvoj život nech je čin“(Goethe, 1986). Diabol Mefistofel požaduje naplnenie zmluvy – Faustovu dušu, keďže Faust získal životné poznanie a tým naplnil svoj cieľ. Faust je nakoniec zachránený a jeho duša spasená, pretože svojimi činmi sa snažil pomôcť ľuďom. Mefistofel z toho nie je veľmi nadšený, ale už s tým nedokáže nič spraviť, iba nadávať na anjelov, ktorí ho pripravili o Faustovu dušu „Ti holobradáci si ma podali! S korisťou rovno k nebu uleteli, tí darebáci.....“ (Goethe, 1986)


2.2 Utrpenie mladého Werthera

Johann Wolfgang Goethe vo svojich 25 rokoch vydal svoje prvé veľké dielo – Utrpenie mladého Werhera, ktoré za pomerne krátky čas poznali takmer v celej Európe (najpopulárnejšie dielo 18. storočia). Toto dielo mu zabezpečilo už v mladosti doživotnú slávu. V tomto diele vyjadril svoje vlastné pocity z nešťastnej lásky k Charlotte Buffovej a Maximiliane von la Roche. Do oboch žien sa bezhlavo zaľúbil, ale mal smolu, keďže obe už boli zadané. Opisuje tu duševné stavy a myšlienkové pochody človeka, ktorý miluje ale jeho láska nie je opätovaná.


2.2.1 Kompozícia diela

Tento román s autobiografickými črtami je písaný vo forme listov sa delí do dvoch častí – Utrpenie mladého Werthera a O Wertherovi.

1. Utrpenie mladého Werthera
Prvá časť je písaná vo forme listov (môže pripomínať denník). Túto časť diela delíme do dvoch kníh :
a) Prvá kniha sa odohráva od mája do septembra roku 1771
b) Druhá kniha sa odohráva od októbra 1771 do decembra 1772

2. O Wertherovi (študijný materiál)
Nachádzajú sa tu autorove pohľady na Werthera a dôvody napísania tohto románu.


2.2.2 Obsah diela

Dej sa začína 4. mája 1771, keď Werther píše list svojmu najlepšiemu priateľovi Wilhelmovi. Oznamuje mu, že ušiel z mesta na vidiek pred svojou priateľkou Leonorou, o ktorú nemá záujem. Opisuje mu krásu kraja „Samota v tomto prekrásnom kraji je môjmu srdcu znamenitým balzamom a toto ročné obdobie mladosti mocne zohrieva moje tak často rozochvené srdce“ (Goethe, 1984).