Goethe sem vložil vlastné skúsenosti a pocity z nešťastnej lásky k Charlotte Buffovej a Maximiliane von la Roche. V románe pomerne dosť detailne vykresľuje myšlienky a pocity človeka, ktorého nešťastná láska doviedla do zúfalstva, z ktorého nevidí iné východisko ako samovraždu.

Autor v tomto románe kritizuje nielen egoistickú spoločnosť, ale aj cirkev a jej jednotvárny pohľad na život. Cirkev totiž neuznáva právo človeku vziať si život, ktorý mu bol „prepožičaný“ od Boha a samovraha vníma ako padlého človeka „Nijaký duchovný ho neodprevádzal“ (Goethe, 1984).

Z tohto všetkého sa dá usúdiť, že Werther nebol veriaci (na 18. storočie dosť nezvyčajné), keďže dokázal spáchať samovraždu. Preňho bola pravdepodobne príroda obrazom Boha (panteizmus). Príroda mala veľký vplyv na jeho život. Bola mu útočiskom a vplývala aj na jeho psychiku (leto – optimizmus, zima – pesimizmus).

Faust a Utrpenie mladého Werthera okrem spoločnej myšlienky majú spoločné aj to, že na konci hlavní hrdinovia umierajú a ženy, ktoré milovali sú ich láskou poznačené navždy. Vo Faustovi sa Margarétka zbláznila a umrela a v Utrpení mladého Werthera Lotte tiež nedopadla najlepšie „Dovoľte, aby som pomlčal o Albertovom zdesení a Lottinom žiali“ (Goethe, 1984).
Po dlhom uvažovaní sme dospeli k záveru, že pri písaní svojich prác Goethe využil vlastné skúsenosti, poznatky a myšlienky, ktoré sa prostredníctvom románov pokúšal šíriť ďalej ako ponaučenie.


4 ZÁVER

Cieľom tejto práce bolo pochopiť a vyjadriť vlastnými slovami hlavnú myšlienku románov Faust a Utrpenie mladého Werthera.
Táto práca má minimálny prínos pre širokú verejnosť, keďže ju asi nikto nebude čítať. Nám však písanie tejto práce veľmi pomohlo pri pochopení dvoch skvelých románov, ktoré patria k tomu najlepšiemu zo svetovej literatúry. V úvode sme napísali dôvody, ktoré nás viedli k spracovaniu práve tejto témy, a preto ich nebudeme znova opakovať.