Obsah diela:
Pán majster Dionýzius Ježo nebol len jednoduchým čižmárom, ale aj členom slávneho obecného výboru. Práve preto bol veľmi uznávaný a jeho slova sa bál skoro každý okrem jeho ženy Zuzany rodenej Kiš. Všetci mu boli kamaráti kvôli jeho stykom. Len pred Zuzanou sa na nič neodvážil. Upratoval, zametal, drevo rúbal a aj tak si vždy proti nemu niečo našla. V jedno hmlisté jesenné popoludnie sa znova vybral k mestskému domu do obecného výboru. Išlo o osvetlenie mestečka. Cestou sa mu okoloidúci ľudia zdravili: „Dobrý deň, sváko!“ „Ďakujem.“ „Kdeže, kdeže?“ „Do zasadnutia,“ a znova kráčal veselo ďalej. O chvíľu sa k nemu pripojili kolega Jančík a červený mäsiar Trupák. Dohadovali sa o danej téme a hospodárení s petrolejom. Ako príklad si zobrali rínok. Ježo spustil: „Lampa pri kostole osvieti polku rínku. Za kostoom je krčma a svetlo z nej dolieha na druhú polku. A ešte je tu večná lampa. Druhá osvieti dolný koniec jarmočnej ulice, ale tu je zas rínková lampa, tá svieti na ostatok ulice. A zvyšujú ešte tri. To je na ostatok mesta celkom dosť.“ Došli k mestskému domu a už tam čakala hŕstka ostatných výborníkov. Tiež sa bavili o osvetlení mestečka. Niekto z výborníkov vykríkol, že to bude búrlivé zasadnutie. Počula to kostolníkova žena, ktorá sa to búrlivé zasadnutie preložila tak, že sa bude strieľať a hneď utekala za Ježovou ženou Zuzanou, aby jej všetko vyrozprávala. Z okna mestského domu sa vystrčil plešivý pán Čillagoši a pozval výborníkov dnu. Začalo zasadnutie. Pán richtár Malinský sedel za vrchom stola a hneď spustil prednášku o osvetlení. Zasadnutie bolo v plnom prúde a tu do dverí vbehla udychčaná Zuzana a odviedla si svojho Ježa. Slová kostolníkovej ženy zobrala vážne. Po ich odchode sa začali výborníci, ba aj takí vážni páni, ako boli kupec Lindenberg, zemský pán Hubert, inžinier Hluchý a iní chichotať. Po chvíli celý červený richtár Malinský vyzval výborníkov, aby sa ukľudnili a spustil: „Svetlo, páno moji, je nám potrebné…“

Vlastné názory:
Na Ježovom mieste by som sa tak nebál Zuzany; páčilo sa mi akú autoritu mal Ježo; poviedka bola živá a zábavná.