Porovnanie Detvana a Hájnikovej ženy


Detvan Andrej Sládkovič

- lyricko-epická skladba
- vznikla v 19 st.
- dej autor zasadil do čias panovania kráľa Matiáša (Huňady, Korvín). V ľudovej slovesnosti bol tento panovník vykreslený ako spravodlivý, ktorý sa zujímal o to, ako ľud žije, vypočul si jeho názory, čím bola jeho osoba zidealizovaná
- dej sa odohráva pod Poľanou (Detva). Hlavnými postavami sú Martin Hudsovie a jeho milá Elena – postavy z ľudu. Aj tie sú zidealizované = biele – Martin: čestný, nebojácny, trestá násilie a nespravodlivosť, v citoch je priamy a verný Elene a kráľovi.
- skladba má 5 spevov:

1. spev- Martin
Tento spev je oslavou podpolianskej prírody, ktorá formuje charakter ľudí. Autor tu predstavil Martina, jeho výzor a čo robí, je pastierom oviec.

2. spev – Družina
Tu sa bližšie dozvedáme o charakteristických vlastnostiach Martina, napr. keď ide na salaš a vidí, ako zbojníci unášajú jeho milú Elenu. Trestá násilie, je smelý, dokonca jedného zabije a Elenu oslobodí. Ďalej pokračuje v ceste a zbadá ako sokol útočí na bezbranného zajaca. Sokola valaškou zabije – bráni slabšieho. v tomto speve sú i nádherné úvahy o ľudovej tvorivosti – o rezbárstve, tancoch, krojoch = základ našej národnej kultúry. Ešte sa aj dozvie, že zabil kráľovského sokola.

3. spev – Statinský jarmok
Prichádza sem kráľ Matiáš, hrdo a smelo pred neho predstúpi a prizná sa, že zabil jeho sokola. Kráľovi sa Martin zapáči. Ešte sa dozvie o Martinovej láske k Elene.

4. spev – Vohľady
Je to spev o Elene. Kráľ v prestrojení za bohatého pytača si ide overiť, či bude Elena verná svojmu Martinovi.

5. spev – Lapačka
Kráľ Martina verbuje do povestného Čierneho pluku. Martin sa prejaví ako vlastenec, ktorý chce bojovať po boku kráľa ale iba pod podmienkou, že si môže ponechať vrkoče, opasok a valašku, teda to, čo dotvára jeho národný svojráz. Martin si viaže svoj národný kroj. Báseň končí slovami:
„Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana, v ňom duša tvoje je zmaľovaná...“



Hájnikova žena P. O. Hviezdoslav

lyricko-epická skladba
autor postavuje do kontrastného obrazu svet kaštieľov (šľachty) a svet chalúp (ľudu)
kým Sládkovič v Detvanovi šľachtu idealizoval v kráľovi Matiášovi, tak Hviezdoslav stvárnil šľachtu takú aká bola – nemorálna a parazitujúca sa na práci ľudu
na začiatku skladby je lyrická báseň Pozdrav, ktorou sa prihovára lesom a končí sa skladbou lyrickou básňou na rozlúčku – Zbohom

Dej sa odohráva dynamicky ako v divadelnej hre, bez odbočení. Je popretkávaný spevmi drevorubačov a maliniarok – dotvárajú atmosféru prostredia. V skladbe autor vyjadruje kontrast medzi mravnou úrovňou ľudu a zhýralosťou šľachty.
Na Orave pod Babou horou v krásnej hornooravskej prírode prežíva pokojný šťastný manželský život Miško Čajka so svojou ženou Hanou. Sú to postavy z ľudu, postavy ideálne, majú dobré vlastnosti, ale aby neboli úplne biele, „romantické“ postavy, Hviezdoslav ich zobrazil realisticky. Hana je dobrá, verná, pracovitá, ale i parádnica. Miško je pracovitý, hrdý ale aj prchký, bije sa s chlapmi.

Ale zloba nájde dvere všade. Ich šťastím otrasie zhýralý šľachtický syn Artuš Viláni, ktorého Hanka pri obrane svojej ženskej cti zabije. Vtedy prichádza Miško a vinu zoberie na seba. Keď Miška uväznia, Hanka sa pomätie a vracia sa k rodičom. V deň súdu prichádza Hanka do súdnej siene a prizná sa. Na príhovor starého Vilániho (Miško s otcom mu zachránili život) sú obaja oslobodení. Po roku majú mladí manželia dieťa a Hanke sa vrátil zdravý rozum. Opäť sú šťastní.