Vojtech Mihálik Tŕpky

Báseň: Zaostalé ženy

Básnik sa pozastavuje nad životom jednoduchých zaostalých žien. Uvedomuje si, že jeho a jeho priažteľov vychovali práve tieto ženy, matky, ktoré všetky svoje sily venovali pohodliu svojich detí:

Za rohy sme chytili život,
okúsili sme z jeho piesní a vína,
po sýtych obedoch zahĺbení do televízneho kresla,
sústredení na svoju prácu a rozhľad,
mechanicky si obúvajúci ponožky,
na ktorých vlhnú cudzie pľuzgiere.

V závere nazančuje, že história sa bude opakovať, a z jeho manželky sa stane zaostalá žena pre jeho syna.

Báseň: Sadli si k stolu, rátajú

Opis budúceho života rodiny, ktorá sa rozhodla vzdať sa všetkých radostí života len preto, aby nasporila na auto:

Sadli si k stolu, rátajú.
Budúce auto trúbi do ich snov,
malými radosťami ho budú platiť:
káva a cigarety,
pivo a mlieko, kino a futbal, ovocie
zomelie motor, prikryje karoséria.

Rodičia si neuvedomujú, že týmto menia povahu svojich detí a kazia ich detstvo:

Vyhnite sa im, lebo priškrtili
dôverné slnko svojich týždňov a rokov
a svojim deťom
vsadili do tvárí starnúce oči,
žiadostivé a závistné.

Báseň: Zdrapy

Opis manželskej krízy, keď z viny manžela, ktorý túži rásť, ostávajú z bývalého bývalého vzťahu len zdrapy svadobného závoja:

Ty suka,
ty moja smrť,
zošklivil sa mi tvoj pohľad
i tvoje zrobené ruky,
zvieracia vernosť všedným dňom,
pokora bez rozletu prízemné ambície,
protiví sa mi tvoja papuľa. Chcem rásť!

V tých chvíľach sa manželke vynárajú v pamäti dávne mužove slová, ktoré hovoria za všetko:

Môj anjel,
mriem za tebou, ty si môj život,
milujem tvoje oči a dlane,
chcem, aby si bola verná svojej práci,
ó, daj mi ústa. Na rukách
ťa budem nosiť.
A ak ti poviem jediné krivé slovo,
nech onemiem.