Podľa toho môžeme usúdiť, že zákony sa mu zrejme zdajú nezmyselné, zbytočné, neznáša ich, prípadne sú mu ľahostajné a nič si z nich nerobí, je flegmatický a nevšímavý.
Toto jeho konanie sa veľmi ťažko hodnotí – na jednej strane neúcta k zákonu a nevšímavosť hraničiaca s apatiou, na druhej prirodzený odpor k všetkému, čo ho obmedzuje, snaží sa žiť podľa prírody.
V jeho prospech však určite svedčí usilovnosť a poctivosť pri vykonávaní práce: „nebolo veru dlho predtým takého dozorcu, krorý by, ako Chavar, tak usilovne kosil...“ Z uvedeného si môžeme vyvodiť, že Rybár bol celkom dobrý a pracovitý človek. Nie je to nič nezvyčajné, keď človek nemá veľa, uspokojí sa s málom, netrápia ho materiálne statky, v tejto pozícii je Chavar zidealizovaný – predstavuje ideál – človek žijúci v súlade s prírodou, on sa o ňu stará – kosí lúky, stará sa o les, ryby, včely a príroda mu za odmenu poskytne nejakú rybku. Čo tam potom, keď si „sem-tam strhne chorľavú srnu.“
V jeho živote však nastáva zmena. Dochádza ku „kolízii.“ V poviedke sa objavujú tri nové postavy a obe ovplyvnia jeho pokojný život. Prvá – debnár Gábriško tým, že ho zoznámi s daľšími dvoma – vdovou Katarínkou a jej synom Mirom – ten zas na konci poviedky definitívne „ovplyvní“ jeho život. Vdova predstavuje vydajachtivú príťažlivú ženu, ktorú je rok čo rok ľahšie zviesť a ktorá nemá o nápadníkov núdzu, ale nikto sa s ňou nechce oženiť. Poprvý krát sa tu objavuje aj erotický motív. O jej minulosti vieme zo všetkých postáv najviac, a to že nežila príliš cnostným životom. Je ďalšou postavou, ktorá ovplyvnila Chavarov život – po svadbe.
Láska zvyčajne ovplyvňuje život ľudí pozitívne, cítia sa šťastní (to platí aj v tomto prípade) a malo by sa im viac dariť. V mnohých dielach je svadba záverom (pokiaľ možno šťastným) a žili šťastne až kým nepomreli.. Tu však dochádza k pravému opaku. V charaktere Chavara tiež nastávajú zmeny a ďalej aj v jeho živote. Dochádza k obratu deja a premene charakteru hlavnej postavy (skôr k deformácii, ale poriadnej), vlastne k viacerým, ale ani jednu nemôžeme označiť ako pozitívnu. Táto poviedka je zaujímavá práve týmtito zmenami, pretože v „tradičnej poviedke“ postavy vstupujú do deja „hotové“ a veľmi sa nemenia. Samozrejme, vyvodzujeme to z jeho konania a správania.
Prvá zmena – najprv sa stáva lakomým, vidíme to na skutočnosti, že nechce zaplatiť svojmu švagrovi za pozičané sudy. Jeho negatívne ovplyvnenie láskou však pokračuje ďalej. Druhá zmena – už nie je usilovný, povinnosti preniesol na svojho nevlastného syna Mira, ale lenivý, čas trávi v potešeniach s Katarínkou a neskôr ho vyhodia z práce.
Autor ho ešte „neodpisuje,“ poskytuje mu záchranu – vynaliezavosť, začne zbierať liečivé byliny. Zaujímavé je, že práve zbieranie bylín bude súvisieť s jeho koncom. Súvisí to aj s treťou zmenou – chce byť bohatý, túžba po majetku mu úplne zatemnila myseľ, za rastlinami sa vzdialil aj tridsať kilometrov od svojho chotára a potom sa musel vrátiť vlakom.