Dochádza k úplnej deformácii charakteru, je ochotný spáchať aj zločin, len aby sa dostal k peniazom – ozbíja mladú, nezvyčajne krásnu ženu a omráči ju – udrie ju po zátylku a nechá tak. Ale zas tu je aj prvok tajomnosti – nevieme, čo je to za ženu, nepoznáme starého muža – Kava, nevieme ako sa dostal ku kufru plného lesknúceho sa zlata, vieme len, čo chce od mladej ženy. Táto scéna zanechá stopy v Chavarovej mysli, už vôbec nie je skromný a naplánuje ďalší zločin.
Všetka jeho pozornosť sa obracia na peniaze, zlato, nevšíma si okolie, „ba niekedy sa mu pritrafilo, že ani nezbadal, ako sa strieda deň s nocou.“ Ešte predtým však vymení svoju ženu za kufor zlata. Zaujímavé je, že peniaze neutráca, len sa v nich prehrabáva. Túto situáciu môžeme vysvetliť tým, že úplne podľahol moci majetku a nechce oň prísť, nechce sa ho vzdať, potrebuje ho vlastniť celý, nič si zaň nemôže kúpiť, lebo by prišiel o časť peňazí. Peniaze sa stávajú jeho žitím a zároveň aj bytím. Veľmi nám pripomína Lakomca. Tieto jeho psychické pochody zas môžeme určiť len podľa jeho správania sa, autor nám, ako zvyčajne, neposkytuje priame informácie o jeho psychike.
Na konci je zaujímavá a aj tajomná postava Katarínky. Nevieme, čo sa s ňou stane, nepoznáme príčinu, prečo odišla s Kavom a ani to, odkiaľ ho pozná. Môžeme sa len domnievať – pravdepodobne ide o jej bývalého milenca, veď ich mala neúrekom, ktorý náhle zbohatol, našiel poklad, vrátil sa z Ameriky (dej poviedky sa odohráva v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia)?
Poslednou postavou, ktorá ovplyvnila Chavarov život bol Miro – zastrelí ho. Nachádzame tu falošný motív – vykonanie spravodlivosti, trest za zločin, ktorý sa neuskutočnil. Trest samotný je však tiež len zločinom a to rovnakým, akým bol „domnelý“ zločin – vraždou. Autor nás neinformuje o pocitoch odsúdených pred vykonaním rozsudku. Pri Chavarovi to určite nebolo možné. Vieme len, že pre Mira bola smrť vykúpením.
Treba sa aj zamyslieť, za čo dostal Chavar trest, za čo ho potrestal autor. Poskytuje sa nám viac možností. Prvá – za lakomosť a nezdravú túžbu po bohatstve. Druhá – za lúpež, ozbíjanie. Tretia – za predaj, výmenu ženy za peniaze (tu treba však aj povedať, že Katarínka odišla dobrovoľne). Ďalšia – za celkovú stratu charakteru, z ideálu človeka spätého s prírodou sa stáva človek posadnutý materiálnymi statkami. A posledná – išlo o nešťastnú náhodu alebo omyl.