Peter Jaroš Pri brode

Peter Jaroš: Pri Brode
(interpretácia poviedky)

Poviedka je situovaná do prostredia prírody. Nachádza sa tu Váh – rieka a brod – „cesta“ cez ňu. Hneď názov je dosť zaujímavý – Plytký brod. Veď aký iný je už brod, ak nie plytký?
Rieka Váh tu predstavuje prírodu, je tu zreteľný prírodný motív, celá poviedka sa odohráva v prírode. Brod, miesto kadiaľ zvyknú ľudia najjednoduchšie prechádzať cez vodný tok, predstavuje prítomnosť niečoho ľudského, ľudí a teda aj zbližovanie jedného a druhého. Prvok – človek, ktorý je prienikom oboch „svetov“(prírodneho a aj ľudského sa nazýva Chavar (Rybár) – hlavná postava poviedky. Človek spätý s prírodou zvykne byť v literárnych dielach pozitívne vykreslený – charakterovo (aj tu to platí, aspoň na začiatku). Na druhej strane však býva aj tajomný alebo zvláštny a aj s ľudskými slabosťami a chybami. Jeho vnútorné prežívanie, psychické pochody nie sú nám veľmi jasné, známe, pretože rozprávač o nich poskytuje (lepšie povedané neposkytuje vôbec žiadne) minimum informácií. Jeho povahu (postavy) a charakter si však môžme vyvodiť z jeho skutkov a činov. O ostatných postavách sme o niečo lepšie informovaní. O spätosti hlavnej postavy s prírodou svedčí jeho neskoršia práca, je zamestnaný ako dozorca vôd a lesných revírov. Ďalej je nenáročný, pracuje len za polovicu riadneho platu (to však znamená, že je aj pomerne dôverčivý a nechá sa využívať), je usilovný – sám stavia dom z dreva, a tiež zbiera drevo na zimu.
Tajomnosť zas súvisí s jeho pôvodom – o jeho minulosti nevieme nič, touto otázkou sa nezaoberá ani rozprávač a ani on sám nespomína okolnosti jeho príchodu alebo predchádzajúce životné osudy – nevieme odkiaľ pochádza, čo predtým robil.. Možno niečo tají. Vieme len, že sa pri Plytkom brode „usadil už pred desiatimi rokmi.“ Môžme mu odpustiť jeho pytliačenie – lov rýb a strieľanie zveri, pretože to nerobil len tak zo zábavy, ale sa tým predovšetkým živil. V tejto situácii však môžeme spozorovať prvok miernej „vzbury“ alebo jeho konanie lepšie vystihuje názov odpor, vzdor – Chavar aj po upomienkach, výstrahách a pokutách (ktoré samozrejme nezaplatí) ďalej chytá ryby a loví zver.

Podľa toho môžeme usúdiť, že zákony sa mu zrejme zdajú nezmyselné, zbytočné, neznáša ich, prípadne sú mu ľahostajné a nič si z nich nerobí, je flegmatický a nevšímavý.
Toto jeho konanie sa veľmi ťažko hodnotí – na jednej strane neúcta k zákonu a nevšímavosť hraničiaca s apatiou, na druhej prirodzený odpor k všetkému, čo ho obmedzuje, snaží sa žiť podľa prírody.
V jeho prospech však určite svedčí usilovnosť a poctivosť pri vykonávaní práce: „nebolo veru dlho predtým takého dozorcu, krorý by, ako Chavar, tak usilovne kosil...“ Z uvedeného si môžeme vyvodiť, že Rybár bol celkom dobrý a pracovitý človek. Nie je to nič nezvyčajné, keď človek nemá veľa, uspokojí sa s málom, netrápia ho materiálne statky, v tejto pozícii je Chavar zidealizovaný – predstavuje ideál – človek žijúci v súlade s prírodou, on sa o ňu stará – kosí lúky, stará sa o les, ryby, včely a príroda mu za odmenu poskytne nejakú rybku. Čo tam potom, keď si „sem-tam strhne chorľavú srnu.“
V jeho živote však nastáva zmena. Dochádza ku „kolízii.“ V poviedke sa objavujú tri nové postavy a obe ovplyvnia jeho pokojný život. Prvá – debnár Gábriško tým, že ho zoznámi s daľšími dvoma – vdovou Katarínkou a jej synom Mirom – ten zas na konci poviedky definitívne „ovplyvní“ jeho život. Vdova predstavuje vydajachtivú príťažlivú ženu, ktorú je rok čo rok ľahšie zviesť a ktorá nemá o nápadníkov núdzu, ale nikto sa s ňou nechce oženiť. Poprvý krát sa tu objavuje aj erotický motív. O jej minulosti vieme zo všetkých postáv najviac, a to že nežila príliš cnostným životom. Je ďalšou postavou, ktorá ovplyvnila Chavarov život – po svadbe.
Láska zvyčajne ovplyvňuje život ľudí pozitívne, cítia sa šťastní (to platí aj v tomto prípade) a malo by sa im viac dariť. V mnohých dielach je svadba záverom (pokiaľ možno šťastným) a žili šťastne až kým nepomreli.. Tu však dochádza k pravému opaku. V charaktere Chavara tiež nastávajú zmeny a ďalej aj v jeho živote. Dochádza k obratu deja a premene charakteru hlavnej postavy (skôr k deformácii, ale poriadnej), vlastne k viacerým, ale ani jednu nemôžeme označiť ako pozitívnu. Táto poviedka je zaujímavá práve týmtito zmenami, pretože v „tradičnej poviedke“ postavy vstupujú do deja „hotové“ a veľmi sa nemenia. Samozrejme, vyvodzujeme to z jeho konania a správania.
Prvá zmena – najprv sa stáva lakomým, vidíme to na skutočnosti, že nechce zaplatiť svojmu švagrovi za pozičané sudy. Jeho negatívne ovplyvnenie láskou však pokračuje ďalej. Druhá zmena – už nie je usilovný, povinnosti preniesol na svojho nevlastného syna Mira, ale lenivý, čas trávi v potešeniach s Katarínkou a neskôr ho vyhodia z práce.
Autor ho ešte „neodpisuje,“ poskytuje mu záchranu – vynaliezavosť, začne zbierať liečivé byliny. Zaujímavé je, že práve zbieranie bylín bude súvisieť s jeho koncom. Súvisí to aj s treťou zmenou – chce byť bohatý, túžba po majetku mu úplne zatemnila myseľ, za rastlinami sa vzdialil aj tridsať kilometrov od svojho chotára a potom sa musel vrátiť vlakom.

Dochádza k úplnej deformácii charakteru, je ochotný spáchať aj zločin, len aby sa dostal k peniazom – ozbíja mladú, nezvyčajne krásnu ženu a omráči ju – udrie ju po zátylku a nechá tak. Ale zas tu je aj prvok tajomnosti – nevieme, čo je to za ženu, nepoznáme starého muža – Kava, nevieme ako sa dostal ku kufru plného lesknúceho sa zlata, vieme len, čo chce od mladej ženy. Táto scéna zanechá stopy v Chavarovej mysli, už vôbec nie je skromný a naplánuje ďalší zločin.
Všetka jeho pozornosť sa obracia na peniaze, zlato, nevšíma si okolie, „ba niekedy sa mu pritrafilo, že ani nezbadal, ako sa strieda deň s nocou.“ Ešte predtým však vymení svoju ženu za kufor zlata. Zaujímavé je, že peniaze neutráca, len sa v nich prehrabáva. Túto situáciu môžeme vysvetliť tým, že úplne podľahol moci majetku a nechce oň prísť, nechce sa ho vzdať, potrebuje ho vlastniť celý, nič si zaň nemôže kúpiť, lebo by prišiel o časť peňazí. Peniaze sa stávajú jeho žitím a zároveň aj bytím. Veľmi nám pripomína Lakomca. Tieto jeho psychické pochody zas môžeme určiť len podľa jeho správania sa, autor nám, ako zvyčajne, neposkytuje priame informácie o jeho psychike.
Na konci je zaujímavá a aj tajomná postava Katarínky. Nevieme, čo sa s ňou stane, nepoznáme príčinu, prečo odišla s Kavom a ani to, odkiaľ ho pozná. Môžeme sa len domnievať – pravdepodobne ide o jej bývalého milenca, veď ich mala neúrekom, ktorý náhle zbohatol, našiel poklad, vrátil sa z Ameriky (dej poviedky sa odohráva v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia)?
Poslednou postavou, ktorá ovplyvnila Chavarov život bol Miro – zastrelí ho. Nachádzame tu falošný motív – vykonanie spravodlivosti, trest za zločin, ktorý sa neuskutočnil. Trest samotný je však tiež len zločinom a to rovnakým, akým bol „domnelý“ zločin – vraždou. Autor nás neinformuje o pocitoch odsúdených pred vykonaním rozsudku. Pri Chavarovi to určite nebolo možné. Vieme len, že pre Mira bola smrť vykúpením.
Treba sa aj zamyslieť, za čo dostal Chavar trest, za čo ho potrestal autor. Poskytuje sa nám viac možností. Prvá – za lakomosť a nezdravú túžbu po bohatstve. Druhá – za lúpež, ozbíjanie. Tretia – za predaj, výmenu ženy za peniaze (tu treba však aj povedať, že Katarínka odišla dobrovoľne). Ďalšia – za celkovú stratu charakteru, z ideálu človeka spätého s prírodou sa stáva človek posadnutý materiálnymi statkami. A posledná – išlo o nešťastnú náhodu alebo omyl.