Kukučín v tomto románe veľmi výsližne opisuje vtedajší život na Chorvátskej dedine a vtedajšie spoločenské pomery. Veľkú časť románu zaberajú aj dve ťažké choroby –šora Iliju Zorkovića a Mateho Beraca. Vedľajšie, i hlavné postavy sa v oboch prípadoch zamýšľajú nad smrťou a zmyslom života, starajú sa o chorých, až nakoniec sa šor Ilija vylieči, no Mate umiera v ťažkých bolestiach. Akoby aj týmto chcel spisovateľ poukázať na oveľa úbohejší a ťažší stav težakov.
Významnú úlohu v diele má ešte aj šor Zandome, spoločný kamarát Nika a Paška. On stvárňuje v diele postavu ideálneho človeka, obom dobre radí a je ich vzorom.

Miesto a čas

Kukučín napísal Dom v stráni začiatkom dvadsiateho storočia, počas svojho pobytu na Brači. Opisuje teda spoločenské pomery v Dalmácii v tomto čase, a čo sa týka presnejšieho určenia miesta, sú to tzv. pretúrovský dom- dom Mateho Beraca v stráni pod Grabovikom, dubčićovský kaštieľ, zorkovičovský dom, dom Zandomeho, námestie, kostol, „čitaonica“ a iné.
I keď sa v románe opisuje začiatok dvadsiateho storočia, mnohé myšlienky z neho sú ešte i dnes platné.

Hlavní hrdinovia

KATICA BERACOVÁ bola najmladšou dcérou Mateho a Jery. I keď vychovaná v sedliackom duchu, po čase spyšnela a začala byť prieberčivá. Mala však svoj cieľ -vedela za čím ide a verila, že to i dosiahne. Pripomohol jej k tomu aj jej krásny zovňajšok, úprimnosť a nevinná mladosť, no keď nakoniec svoj cieľ nedosiahla, akoby padla na zem, hanbila sa za seba a bola smutná, ale jej pýcha i naďalej pretrváva. Bola vytrvalá, snažila sa správať ako budúca šľachtička, no predsa sa jej to nie vždy darilo a v takýchto chvíľach strácala všetku svoju sebadôveru.

„NIKO DUBČIĆ je syn tunajšej rodiny, starodávnej, hoc i nie práve vynikajúcej. Jeho predkovia boli težaci, obrábali cudzie zeme.“ Preto i mal bližšie k težakom, než iní šľachtici a bol mienky, že sa so svojimi „poddanými“ treba čo najviac zblížiť. Tak ako Katica, i on bol krásny, mladý a nestály. I keď sa snažil stáť za svojím slovom a bol svedomitý, nakoniec slovo nedodržal a poslúchol svoje srdce. I vtedy ho však ešte trápilo svedomie a tak sa zmohol dokonca i na pokoru pred Katicou, len aby mu odpustila.

MATE BERAC, otec rodiny v tom pravom zmysle. Bol jedným z mála v tom čase, ktorý sa naozaj zakladal za patriarchát vo svojej rodine a práve preto rodina i dobre fungovala. Všetci ho obdivovali a vážili si ho. „Keď príde medzi pánov, i medzi nimi má poctivosť. Je členom „crkovinarstva“ –cirkevného výboru“ „Mate predbehol v blahobyte i oboch starších bratov, predbehol i mnoho iných težakov“ „zabezpečil si budúcnosť“. Kukučín ho vykreslil ako príkladného sedliaka –pracovitého, svedomitého, spravodlivého, podnikavého, vynaliezavého. Ešte aj na smrteľnej posteli sa viac staral o budúcnosť svojej rodiny, než o vlastný život. Dokonca i vonkajší výzor, „Ohnutý nos Mateho, charakteristický nos rodu bercovského, dodáva jeho tvári niečo energické, mocné.“

JERA BERACOVÁ, „Do roboty ako osa, sama svojimi rukami pomáhala mužovi klčovať, prekopávať, sadiť a zakladať vinice.“ „Pod jej príčinlivou rukou nič sa nestratilo, ale skôr rástlo a veľadilo sa všetko.“ Jera však mala aj svoje negatívne vlastnosti. Nad nevestou Baricou bola priveľmi panovačná a zároveň bola i veľmi žiadostivá a sebecká. Tešila sa z budúceho bohatstva svojej dcéry a aj to spôsobilo, že to bohatstvo napokon ani nedosiahla. Jej lakomosť a sebeckosť sa prejavuje aj pri smrti manžela, keď najviac ľutuje to, že všetko zdedil syn Ivan a jej Mate nič nenechal.

„ŠORA ANZULA je pracovitá, energická, oplýva však viac rozumom ako citom. Kukučín túto postavu podáva trochu idealizovane, hoci hneď pri vstupe ju i mierne ironizuje. Skoro jedným dychom sa o nej vraví, že sa „všetko pred ňou trasie“, nemá však nepriateľa, „každý si ju ctí a váži“. Ona sama sa stavia do svetla dobrodinky težactva; svoj statkársky stav si váži a miluje preto, lebo podľa jej vlastnej mienky jej umožňuje starať sa o „opustené težactvo“.“ Takto Nikovu matku charakterizuje literárny kritik Július Noge. K tomu možno ešte len dodať, že aj ona bola veľmi cieľavedomá a každú situáciu si vopred premyslela, zároveň chcela všetkým len to najlepšie. I keď bola šľachtička, težakov nespodceňovala a snažila sa s nimi maximálne spolupracovať. „Je srdečná, vľúdna, milá –no je strašne vznešená.“

PAŠKO BOBICA bol težacký mládenec, pekný a statočný, ktorý sa mal oženiť s Katicou. Keď ho ona neskoršie odmietla, zostal vytrvalý v boji o svoju lásku, až kým si Katicu nezískal späť. I keď sa spočiatku slúžil aj nie veľmi peknými gestami, ako bolo napríklad kameňovanie Nika Dubčića, nakoniec sa rozhodol zarobiť si, usilovne pracoval v inom meste, len aby zabezpečil budúcnosť sebe, i Katici a aby ho prijala späť ako časť svojej budúcnosti.

ZANDOME, podľa slov Júlia Nogea „Je dobrým obchodníkom, podnikateľom, ktorý sa cieľavedome derie dopredu.“ Bol vypočítavým a múdrym kamarátom Nika, i Paška, často im radil vo viacerých oblastiach a zvlášť Paško si ho berie ako svoj vzor a ideál. Kriticky sa pozeral na vtedajšiu spoločnosť a bol akoby nad svoju dobu.

Hlavná myšlienka

Ako hlavnú myšlienku spisovateľ podáva fakt, že láska, a teda i akýkoľvek bližší styk medzi dvomi spoločenskými triedami v jeho čase nebol možný, že každý sa má spolčiť so seberovným, lebo ináč to väčšinou zle dopadne. Tak sa i Katica nakoniec vydáva za težaka Paška a Niko sa žení so šľachtičkou Doricou.