Ľudmila Podjavorinská Žena

Ľudmila Podjavorinská, vlastným menom Ľudmila Riznerová, sa narodila v Horných Bzinciach ako ôsme dieťa v chudobnej učiteľskej rodine. Okrem ľudovej školy nemohla dosiahnuť iné vzdelanie a tak sa snažila doplniť si ho čítaním literatúry, ktorú jej požičal strýc Ľudovít Vladimír Rizner, známy slovenský literárny vedec. V roku 1910 sa s rodinou presťahoval do Nového Mesta nad Váhom, kde žila zo skromných príjmov za literatúru v novinách a časopisoch. Podjavorinská začala tvoriť ako veľmi mladá, svoju prvú besednicu Turecká svadba uverejnila ako pätnásťročná. Do slovenskej literatúry vstúpila zbierkou lyrických veršov Z vesny života. Medzi jej najvýznamnejšie diela patria:
Poviedky Na bále, Po bále, Prelud
Zbierky Balady a Piesne samoty
Krátke prózy Ondráš, V otroctve a Žena


Ľudmila Podjavorinská - Žena

Útvar: Spoločenská novela

Kompozícia: Táto krátka próza nie je kompozične rozčlenená na časti. Z jazykovej stránky dielo obsahuje mnoho „zastaralých“ typicky hovorových výrazov. Téma: Dielo hovorí živote Ivy Zaťkovej, a rodiny do ktorej sa vydala. Zobrazuje najmä prerod jej manžela Štefana Zaťka, ktorý sa z ľahostajného, nie príliš práce chtivého človeka mení na pracovitého živiteľa rodiny. Idea: Človek sa vplyvom svojho okolia, vplyvom ľudí, ktorí s ním žijú dokáže zlepšiť, zmeniť svoje negatívne návyky, či ich aspoň obmedziť. Obsah diela:

Dej sa odohráva počas dvoch rokov. Štefan Zaťko, otec piatich detí, ktorému zomrela žena. Iva prichádza do jeho domu, aby sa postarala o deti, pretože otec sa o ne nedokáže sám postarať. Iva hneď po svojom príchode dáva celý dom, ale i trocha zanedbané a ufúľané deti do poriadku. Večer sa Štefan chystá do krčmy, Iva sa teda rozhodla zostať, keďže ešte neboli zosobášený, jej brat (ktorý ju doprevádzal) jej dohovoril, že akoby to vyzeralo a tak sa pobrala domov s ním. Štefan však musel ostať doma s deťmi, keď prišla suseda, ktorá každý večer chodila k deťom, lebo Štefan každý večer odchádzal, požaloval sa jej ako ho Iva odbila a na druhý deň smiala sa z neho celá dedina. Večer ho ešte navštívila sestra jeho zosnulej manželky a vyrozprávala mu Ivinu minulosť, vykreslila ju ako úplnú hlupaňu a nemravnú ženu, ktorá sa o deti určite dobre nepostará. Na druhý deň rozhodol sa Štefan, že svadbu zruší. No keď sa po dvojhodinovom brodení snehom dostal k jej domu, všetko mu z hlavy vyšumelo.

Nakoniec sa však odhodlal povedať jej, čo mu ženy nahučali, ale Iva sa nedala a bránila sa, že ona sa o jeho sirôtky dobre postará. O tri týždne bola svadba. S príchodom Iva do domu sa mnohé veci zmenili, deti už neplakali od hladu a i on sa mal lepšie. Veru nemohol sa sťažovať, večer v krčme pochvaľoval si svoju ženu. Ráno keď sa Štefan prebudil a celý čas sa len prechádzal po izbici, Iva sa ho spýtala či nepôjde do práce, vysvitlo, že žiadnu prácu nemá a Iva sa dlho čudovala ako mohli tak prežiť. Večer keď sa opäť zberal do krčmy, Iva mu povedala aby nikam nechodil, že ona radšej domov prinesie. Stalo sa. Štefan si pomyslel, že nebude ona sprostá. Noc však nemal pokojnú, každú chvíľu niektoré z detí plakalo. Štefan sa spýtal Ivy, čo im je a ona mu na to povedala, že sú hladné, lebo namiesto večere za peniaze kúpili pálenku. Štefan si vtedy uvedomil svoju chybu. Ráno keď sa zobudil Iva už varila polievku, začal zrazu zháňať si po dome nejakú teplú obuv. Uvedomil si, že musí pracovať inak neuživí svoju rodinu. Keď prišiel máj vybrali sa všetci na Moravu, za prácou na majere. Prvé dni pre Štefana boli ťažké, nebol zvyknutí pracovať, kdežto Ive šla práca od ruky. A tak pracovali celé leto. Deň pred novembrom dal im správca peniaze za ich prácu a Iva zašila ich manželovi do podšívky kabáta, večer sa Štefan vybral do krčmy a Iva mrela strachom, kvôli peniazom v jeho kabáte. Keď sa vrátil domov, ihneď mu kabát skontrolovala a peniaze tam neboli. Štefan sa cítil previnilo a tak sa znova vybral do práce. Keď sa vracal domov a na stôl vysýpal neveľký zárobok, chválil sa žene, že tento krát už nič neprepil. Od tej doby Štefan chodieval do práce a premáhal svoju vrodenú nechuť pracovať. I vzťah medzi Ivou a Štefana sa obrátil na lepší, predtým mu bola len výpomocou, ale teraz už bola jeho ženu a hlavne matkou jeho detí. Postavy:

Iva Zaťková
Štefan Zaťko

Iva Zaťková
Navonok možno i trocha tvrdá a prísna žena, no v hĺbke svojej duše citlivá a vnímavá žena. Bola veľmi pracovitá a oddaná svojej rodine i práci. Vždy sa snažila a myslím, že sa jej to i darilo, brať život taký aký je, so všetkým čo prináša. Štefan Zaťko
Svedomitosťou ani pracovitosťou sa nemohol vyrovnať svojej žene. Na začiatku spolužitia s Ivou bol lenivým a o nič sa zaujímajúcim človekom. Postupom času sa však z neho stal pracujúci a úplne si uvedomujúci svoju zodpovednosť, ktorú ma voči deťom a svojej žene.

Jazykové prostriedky

Citovo zafarbené slová: dragún
Zdrobneniny: hlávky, tváričky, detičky, mamička
Epitetony: zľaknuté očká, iskriace oči
Prirovnanie: pod hrebeň ako pod nôž

Citácia

"Môj hrdina vrátil sa zo sveta ako opravdivý hrdina. Sám na svoju mravnú silu zanechaný, šťastne premáhal i vrodenú nechuť do práce a nedbanlivosť. A sťa hrdina povesti, priniesol domov poklad: stovku. A našiel doma tiež poklad, o ktorom nevedel (ale tušil): syna.
Teraz Iva kolíše už tretieho. No Štefan preto nezúfa. Ba práve: otcovské starosti privádzajú ho k povedomiu povinnosti. Kedysi s príchodom každého decka odplávala roľka - a teraz s každým pribúda zárobku. Pravda, do sporiteľne neuložia z toho ani halier. Ale Štefan už cez zimu nestáva medzi najbiednejšími "pod múrom". A čo viac: naučil sa stáť na vlastných nohách. Musí uznať, že žena ho spravila iným človekom. Stavala ho, stavala, ani prázdne vrece, raz dobrotou, raz fortieľom, a keď bolo treba, i pozlotky. Pravda, teraz si ona veľa na tom zakladá a pri najmenšom vyčíta mu akurátne. Najmä ak by si
tak mimo obyčaje trochu vypil. Ale Štefan tiež nedá si húsť za ušami. Zakríkne
ju energicky - lebo on je pánom v dome. No potom obyčajne v dobrej nálade sníme z rôšta Bibliu a vážne číta.