Psia rozprávka - Karel Čapek

Žil raz jeden dedo – volal sa Karol Šulitka. Raz šiel domov z krčmy neskoro večer a cestou si spieval, aby odohnal zlých duchov. Zrazu začul pišťanie a kňučanie a to bolo malé chlpaté klbko mäkké ako zamat – malý psík Oriešok. Psík mu začal cmúľať palec a dedo ho zobral domov do mlyna. Babka Helena sa mu najskôr veľmi nepotešila, lebo sa preľakla, že psík bez matky zahynie. Dedko ho však začal kŕmiť teplým mliečkom cez cumeľ z šatôčky a zaniesol ho do stajne ku koňom – Ferdovi a Žankovi. Koníky na psíča nadýchali a starali sa oň, aby mu nebolo zima, lebo na ňom cítili gazdove ruky. Tak psík vyrástol z malého šteniatka na veselého a zubatého psa. No nebolo s ním všetko v poriadku. Nevydal ani hláska – neštekal a ani nevrčal. Dedo rozmýšľal, prečo ten Oriešok nešteká a trvalo mu to tri dni a tri noci, kým to prišiel. Na štvrtý deň ráno zvolal: „Už to mám!“ A uvedomil si, že ho to nemal kto naučiť, lebo svoju mamu si nepamätal. Tak sa dal dedko psíka učiť štekať a vrčať. Orieškovi sa to veľmi páčilo a od samej radosti začal po dedovi opakovať.

Orieška poznala celá dedina. Dedo Karol ho vozil na voze, keď rozvážal chlieb a nazad do mlyna obilie. Psík sedával na kozlíku a tváril sa, že on poháňa Ferda a Žanka. Už zďaleka ľudia vedeli, že sa blíži voz. A to vďaka psiemu štekotu a vôni chleba. Psík dával na voz pozor, keď chodili po dedinách a mestečkách skupovať obilie, ďatelinu, šošovicu alebo mak. Raz sa zastavili v krčme. Psík strážil vonku, ale vôňa jaterníc bola taká silná, že sa musel pozrieť dnu. Kým čakal, že mu niekto hodí črievko, tak dedo odišiel aj s vozom domov. Keď sa hostina končila a kožky z jaterníc zožrali mačky, psík začal hľadať dedka Karola. Keď ho nenašiel, pustil sa tým smerom, ktorý mu ukázal krčmár. Bola už noc a mesiac v splne. Les ticho šumel a Orieškovi sa zazdalo, že niekto hrá na harfe. Zbadal strieborné svetlo a to tancovali na lúke psie rusalky. Keď dotancovali, políhali si okolo psej stareny, ktorá im rozprávala príbeh ako pes stvoril človeka. Bolo to dávno, raz psi zosmutneli a pánboh im splnil túžbu – z kostí čo doniesli im stvoril boha, ktorého mohli oňuchávať a nazval ho človek. Rozprávala aj iné príbehy z dávnych časov – ako príbeh o psom kráľovstve, ktoré sa prepadlo pod zem. Ľudia psom kráľovstvo závideli, tak sa zámok prepadol hlboko do zeme. Kráľovstvo bolo zo slaniny, husacích stehienok, jaterníc a bol tam aj údený trón. Keď rusalky zmizli, Oriešok sa vybral domov, kde ho čakal chlieb a voda a porozprával príbehy starej víly všetkým psom naokolo.

Odvtedy psi hrabú v zemi a hľadajú svoj poklad a oňuchávajú svojho boha – človeka.