Orwell George- angličan, vo svojich dielach satirickým spôsobom zosmiešňuje totalitnú moc. Romány: 1984, Zvieracia farma (alegorická bájka, trpká paródia totalitnej diktatúry a revolúcie. Zvieratá sa rozhodli vyhnať pánov a prevziať vládu nad farmou kde sú vykorisťované. Zavedú si vlastný režim v ktorom si majú byť všetci rovní. Prasatá sa ujmú vlády ale čoskoro sa vytratí čistota politických ideálov a slogan: „ všetky zvieratá sú si rovné“ sa zmení čoskoro na „ všetky zvieratá sú si rovné ale niektoré sú si rovnejšie.“ Aby sa prasatá udržali pri moci, zavádzajú teror, šíria strach a poštvú proti sebe ostatné zvieratá; ich diktatúra je horšia, ako diktatúra ľudí)


RUSKÁ LITERATÚRA-Situácia v ruskej literatúre v dlhom povojnovom období sa nielenže nezjednotila ale sa skomplikovala. Oficiálne už do polovice 80-tych rokov existovala iba jedna tzv. Mnohonárodná sovietska literatúra, v ktorej bol vlastný socialistický realizmus. Okrem oficiálnej literatúry existovala literatúra polooficiálna, samizdatová a emigrantská.

Oficiálna literatúra- spisovatelia, ktorý ju predstavujú využívajú vo svojej tvorbe metódu socialistického realizmu. Autori sú: Konstantin Simonov, Boris Polevoj- Príbeh ozajstného človeka, Michail Šolochov- najrozpornejší sovietsky autor. Nositeľ Nobelovej ceny za dielo Osud človeka (rehabilituje sovietskych zajatcov z 2 sv. vojny) Rozoraná zelina-násilné metódy kolektivizácie (zakladanie roľníckych družstiev). Valentín Rasputin- Ži a pamätaj- novela, ktorá hovorí o porušovaní mravných predpisov a o jeho tragických následkoch. Dej sa odohráva v posledných mesiacoch 2. sv. vojny v sibírskej dedine pri rieke Angore. Andrej Guskov 4 roky statočne bojoval a keď ho po ťažkom zranení preskočila vidina smrti a z nemocnice ho prepustili, dezertoval z vojny, aby vraj posledný krát videl rodný kraj a svoju ženu. Tam sa tajne stretával len so svojou ženou, ktorá po čase čakala dieťa. Andrejov postupný morálny rozklad bol v protiklade s pevnými zásadami jeho rodičov a celej dediny. Dobrovoľná smrť jeho ženy je vyvrcholením tragického príbehu.

Čingiz Ajtmatov Polooficiálna literatúra- do nej zaraďujeme autorov, ktorí po vojne žili, tvorili, ktorí dokonca občas vydali dielo, no lepšia a väčšia časť ich tvorby nebola známa a nemala šancu, aby bola uverejnená. Michail Prišvin- Hosuradova svadba, Boris Pasternak- Doktor Živago- román je obrazom Ruska v rokoch 1903- 1929. Zobrazuje skutočnosti 1. sv. vojny februárovej a októbrovej revolúcie, občianskej vojny, nepokojov a hladu v krajine a nastoluje zvrátenosť komunistického režimu.


Samizdatová literatúra- vznikla v dôsledku cenzúry, ktorá dbala o „ideovú čistotu umenia.“ Mnohí autori nadobudli presvedčenie, že legálnou cestou sa k čitateľovi nedostanú. Preto dávali čítať svoje rukopisy priateľom, ktorí ich prepisovali a šírili ďalej. V 70 a 80 rokoch sa väčšina diel dostala na západ. Na západe ich vydávali a ilegálne pašovali do Ruska. Táto literatúra je veľmi bohatá a len máloktorý autor, ktorý si chcel zachovať vlastnú tvár neprešiel samizdatom. Alexander Solženicyn- Jeden deň Ivana Denisoviča- autobiografická postava samého autora, novela, ktorá prináša príbeh z prostredia sibírskych gulagov v ktorých sám prežil 8 rokov. Gulag, je určený pre politických väzňov, ktorí sú odsúdení podľa určitého paragrafu a dĺžka trestu záležala nie od zákonov ale od politických pomerov v Rusku 10-25 rokov. Vladimír Vysockij- ruský básnik, pesničkár, divadelný a filmový herec. Počas 42-rokov svojho života napísal okolo 600 piesní. V politických kruhoch neuznávaný, prenasledovaný, lebo hovoril pravdu a prezentovali ho ako ožrana, hysterika a hľadača vlastnej popularity. Vo svojich textoch uznával silu a to nielen duchovnú a básnickú ale aj fyzickú. Dokázal písať niekoľko dní ako posadnutý.