a) epické divadlo- jeho podstatou je odcudzenie lebo herec má odstup od textu nesmie sa stotožňovať s úlohou, postavu má predstavovať, racionálne objasniť a diváka nemá citovo viazať. Medzi odcudzovacie efekty patria: komentáre, predstavenie scény bez spustenia opony, songy. Divák si počas predstavenia musí uvedomovať, že sleduje len divadelné predstavenie a aktívne musí porovnávať divadelný príbeh s realitou a vlastným životom.

Bertolt Brech- (nemecký dramatik) Matka guráž a jej deti (dráma s obdobia 30.ročnej vojny, kronika jedného z predstaviteľov baroka Gremmelshausena. Samotný príbeh nie je prostriedkom na oboznámenie sa s dejom ale dej je narúšaný songami, medzititulkami,... Autor chce donútiť diváka rozmýšľať nad tým čo vidí, a tak prijať nejaké stanovisko, spojivým ohnivkom je Matka guráž, ktorá do konca nepochopí, že ona je obeťou vojny, lebo vojna ju živý, pragmaticky jej verí Matka guráž, Anna Frielingová, chce pred hrôzami vojny ochrániť svoje 3 deti. Postupne prichádza o 2 synov a dcéru, ktorú zastrelia vtedy, keď chce bubnovaním privolať pomoc pre deti v ohrozenom meste. Hra je motíve cesty v bludnom kruhu a Matka guráž stále putuje a ťahá za sebou voz, s tovarom, lebo je presvedčená, že aj na vojne sa dá zarobiť)


b) americká psychologická dráma- základnou témou je konfrontácia precitlivených hrdiniek s realitou, zvyčajne sú to romantické postavy, ktoré sa snažia so svojou situáciou vyrovnať, prípadne sršia ironickým humorom.

Tennessee Williams- Mačka na horúcej plechovej streche (v bohatej južanskej rodine zomiera na rakovinu panovačný starý otec, jeho najbližší príbuzní intrigujú, aby získali čo najväčší podiel z dedičstva. Proti nim stojí Margareta, žena najmladšieho syna, ktorá je cieľavedomá a túži po majetku. Medzi príbuznými tancuje ako mačka na horúcej streche a nakoniec si svojou priebojnosťou získa rešpekt svokra a lásku manžela), Električka zvaná túžba, Sklenený zverinec


c) absurdná dráma- vznikla vo Francúzsku, vychádza z nihilistickej filozofie a filozofie existencializmu; autori opovrhovali angažovanosťou, nesnažili sa o premenu. AD neguje všetky tradičné formy divadla. V hrách chýba: súvislý dej, zápletka, komunikácia postáv, v závere rozuzlenie, nemá kulisy (max. jeden strom). Ľudia si musia predstavovať. AD predstavuje človeka v nezmyselných a absurdných situáciách, robia veci, ktoré nič neznamenajú a k ničomu neslúžia; človek je podriadený modernej civilizácii, odcudzený sebe, neschopný dorozumievať sa s ľuďmi, jeho jazyk je plný nezmyslov a fráz.

Samuel Becket- Čakanie na Godota (tragikomédia, hlavným motívom je čakanie, ktoré neprináša výsledok. Dej sa odohráva v neurčenom čase a priestore, nemá dej!! Stretávajú sa 2 tuláci, Vladimír a Estragon, čakajú na Godota, ktorý má zmeniť ich život, nevedia ako a nevedia kto to je(Boh, nádej,...). Ich čakanie naruší pán s bičom a jeho otrok, ich vzťah symbolizuje vykorisťovanie. II. Dejstvo sa odohráva na druhý deň, opäť prichádza pán, ale slepý, a závislý od svojho sluhu ; hlavní hrdinovia stále čakajú, zostávajú opustení sami, nie je nikto a nič čo by im pomohlo riešiť ich starosti a sklamanie, človek celý život na niečo čaká a po niečom túži. Hra je popretkávaná vtipnými scénami- napr. obúvanie a vyzúvanie topánok


AMERICKÁ LITERATÚRA Delí sa na: národnú s menšinovú (židovskú, indiánsku, černošskú, lit. am. Juhu, veselá literatúra / literatúra gay)

Jerome David Sellinger- (predstaviteľ národnej literatúry). Autor psychologického románu Kto chytá v žite (hl. postavou je mladý človek Holden z bohatej rodiny, ktorému nič nechýba, konfrontuje svet detských ideálov so svetom dospelých. Hl. hrdina sa búri proti spoločenskému poriadku, morálnemu pokrytectvu a duchovnej prázdnote sveta dospelých; sníva o tom, čo jedinú prácu chcel robiť, stáva sa ochrancom detí, ktoré sa hrajú v žitnom poli a on im bráni v tom aby spadli do priepasti. Žitné pole je symbol Ameriky v minulosti, kým ju neznečisťovali továrne a honba dravých ľudí za peniazmi. Nakoniec sa vzdáva, prekonáva psychickú krízu a uvedomí si:,,.....známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešené zomrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť.“


William Styron- Sophiina voľba (román menšinovej židovskej literatúry) Symbolický názov vychádza z voľby hlavnej hrdinky, ktorá sa vo svojom živote 3krát ocitla v situácii voľby. 1krát keď sa rozhodovala, či sa zapojí do poľského protifašistického odboja- kvôli deťom. 2krát- ktoré zo svojich detí pošle do plynu a ktoré zachráni. 3krát sa rozhodla spáchať samovraždu, pretože už nedokázala žiť s tieňom svojich mŕtvych detí.

Joseph Heller- Hlava XXII. (satirický protivojnový román) Prináša zážitky a pocity z vojny mladých amerických letcov, pôsobiacich na ostrove Pianos (am. letecká základňa) v Stredozemnom mori, odkiaľ robia nálety na nemecké pozície v severnom Taliansku. Hl. postavou Yossarian, letec, ktorý sa búri proti nezmyselnej vojenskej byrokracii, ktorú predstavuje Hlava XXII.- súbor predpisov a nariadení, ktorými sa riadia americkí letci napr. jedno z absurdných nariadení, kedy môže vojak byť prepustený z armády; ,,...Vojak môže byť prepustený z armády ak je blázon, ak vie, že je blázon, je vlastne normálny, preto nemôže byť prepustený z armády..“