referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nataša
Pondelok, 17. januára 2022
Protiklad lásky a smrti
Dátum pridania: 18.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: alex05
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 112
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.9
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 4m 50s
Pomalé čítanie: 7m 15s
 
Protiklady lásky a vojny boli veľmi vďačnou témou pre autorov obdobia medzi dvoma svetovými vojnami. Vo svojich dielach odmietali nezmyselnosť vojny, zabíjania a na príklade vzťahu dvoch ľudí demonštrovali osudy mnohých ľudských životov a vzťahov. Ako dobrý príklad poslúži román Ernesta Hemingwaya „Zbohom zbraniam“ a román Romaina Rollanda „ Peter a Lucia“.


Zbohom zbraniam je román namierený proti vojne. Autor čerpá námety z časti svojho života, keď slúžil v Talianskej armáde počas 1. svetovej vojny. Bol prvým Američanom, ktorého zranili v Talianskej armáde. Postavy často holdujú alkoholu a používajú vulgárne slová, za čo iní spisovatelia Hemingwaya kritizovali. Henry, hlavný hrdina, sa pohybuje hlavne v oblasti sanitnej služby. Býva na izbe vo veľkej vile, ktorú skonfiškovala armáda, spolu s najlepším priateľom Rinaldim, ktorému sa často zdôveroval. K ich jednotke boli pridelené aj anglické ošetrovateľky. Jedna z nich, Catherine Barkleyová, sa mu páči. S tým sa zdôverí Rinaldimu, ten sa mu však vysmeje a tým sa to končí.

Frederick má prísť zo všetkými sanitkami a ošetrovateľmi na určité miesto, kde predpokladajú ťažké boje a teda aj veľa ranených. Keď čakal v zákope, zasiahol ich granát. Ostatní to v zákope neprežili a on je ťažko ranený do nôh. Táto časť deja je opísaná veľmi surovým spôsobom, pretože Henry počuje výkriky svojho zomierajúceho kolegu, ktorému nedokáže pomôcť. Po udalosti je prevezený do poľnej nemocnice, odkiaľ je prevezený do novovybudovanej zotavovne. Tam sa opäť stretáva s Catherine, do ktorej sa zaľúbi. Podrobí sa tu riskantnej operácii kolena, aby sa mohol čo najskôr vrátiť na front. Rehabilitácia sa predĺži ešte tým, že si spôsobil veľkým množstvom alkoholu žltačku. Keď sa blíži čas odchodu späť na front, Catherine mu oznámi, že čakajú dieťa.

Po návrate do svojej jednotky zistí, že Nemci postupujú smerom na nich a cestou všetko ničia. Dostane príkaz, dopraviť sanitky na bezpečné miesto. Dostali sa do pomaly postupujúcej kolóny a tak sa rozhodli ísť cez polia, kde uviaznu a musia ísť pešo. Domáci ľudia začnú po nich strieľať a jedného z jeho troch podriadených zastrelia. To ho prinúti dezertovať. Už nemá nič spoločné s vojnou. Naskočil na vlak idúci do Milána, lebo si myslel, že tam je Catherine. Nachádza ju neskôr v meste Stressy. Po varovaní známeho o pripravovanom zatknutí v noci počas dažďa a silného vetra spolu preplávali na jeho malom člne cez jazero do Švajčiarska. Strávili zimu v horách, vo vile u starých manželov v podnájme. Keď sa blíži čas pôrodu zišli do mesta. Dielo končí tragicky, smrťou Catherine pri pôrode. Jej smrť navonok nie je priamym dôsledkom vojny, ale rovnako je nezmyselná, ako 10-tisíce mŕtvych na frontoch. Vojna, ktorá ho už nemohla zasiahnuť fyzicky, zranila ho takto. Táto nezmyselná rana je spoločným znakom značnej časti Hemingwayových hrdinov.


Odmietnutie krutosti a neľudskosti svetovej vojny na pozadí vzťahu a nesmiernej lásky dvoch ľudí opisuje R. Rolland v románe „Peter a Lucia“. Dej príbehu sa odohráva na konci 1. svetovej vojny v Paríži, v roku 1918. Hrdinovia sú obyčajní, ničím nevynikajúci mladí ľudia, medzi ktorími vzniká krehký cit, láska na prvý pohľad, láska plachá a čistá. Obaja hrdinovia sú ešte celkom mladí, nerozmýšľajú nad hrôzou vojny. Peter Aubier má ísť o niekoľko mesiacov na front. Jeho otec bol úradník. Jeho brat, starší o šesť rokov, narukoval, len čo vypukla vojna. Bol z dobrej meštianskej rodiny. Na prvý pohľad sa zaľúbi do dievčiny v metre, ktorá sa ho pri bombardovaní zo strachu chytí za ruku. „K očareniu jeho myšlienok pristúpilo ešte to, že láska sa v ňom zrodila pod krídlami smrti. V tej vzrušujúcej chvíli, keď cítili nad hlavami letieť hrozbu bômb a keď im pohľad na dokaličeného človeka zvieral srdcia, v tej chvíli sa ich prsty našli.“

O nejaký čas ju stretne znova a zoznámi sa s ňou. Obaja mladí ľudia sa do seba zaľúbia. Peter nepoznal lásku a teraz podľahol jej prvému volaniu. „Ó, moje drahé, milé telo ! Ó, moje srdce! Chcel by som držať vaše nôžky v dlaniach, na pery by som ich pritisol, od samej lásky chcel by som vás celú zjesť.“ Lucia sa živí tým, že maľuje obrazy na základe fotografií. Obaja sa majú veľmi radi, ale trápi ich blízky odchod Petra na front. Nežný cit, ktorý ich spája, zdôrazňuje surovosť, nezmyselnosť vojny, ktorej sa nedá uniknúť. Hoci nie sú nábožní na Veľký piatok sa rozhodnú spoločne ísť na svätú omšu. Pred oltárom si sľúbili. „Ty veľký náš priateľ, pred tvojou tvárou si ho beriem, pred tvojou tvárou si ju beriem. Spoj nás! Vidíš naše srdcia.“

Pri počúvaní chrámovej hudby sa celý kostol otriasol v základoch. A Lucia, ktorej srdce sa tak rozbúšilo, že v nej prehlušilo rachot explózie i výkriky davu, nestihnúc ani báť sa alebo trpieť a chcieť ho chrániť vlastným telom ako sliepka svoje kuriatka, vrhla sa k Petrovi, ktorý sa šťastlivo usmieval s privretými očami. Materinským pohybom si z celej sily pritisla jeho hlavu do lona, sklonila sa nad neho, ústa pritisnúc na jeho šiju, takže boli k sebe celkom pritúlení. A v tom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier. Nezmyselný tragický koniec, akoby autor chcel poukázať na zbytočnú smrť niečoho, čo práve začína. Tak ako vzťah týchto mladých ľudí začal, tak rýchlo aj skončil. Skončil následkom vojny. Autor tu prelína smrť a lásku. Obaja autori dávajú vo svojich dielach cítiť ich nenávisť k násiliu a krutosti vojny. Skutočnú nenávisť.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.