Osoby:
Fanka, gymnazistka (takmer 16) – ľúbi Ondreja, chce, aby sa s ňou vyspal, detinská; s Ondrejom boli v parku, hoci ju O. chcel proti jej vôli domov odprevadiť do siedmej, omeškali sa
Ondrej, študent (20) – ľúbi Františku (Fanku), no uvedomuje si, že je ešte pod zákonom, chvíľami sa k nej správa ako k decku, volá ju Františka strapatá, často na jej vek poukazuje aj neskôr, pokladá za vylúčené, aby aj ona musela zomrieť; rozumný, zodpovedný; keď vidí morálny rozklad skupinky a cíti, že Fanke hrozí nebezpečenstvo, psychicky to nevydrží, dobrovoľne sa hlási na smrť
Terezčák, bývalý horár (75) – mĺkvy, nábožný, často cituje Bibliu alebo hovorí o Bohu, hovorí o tom, že svet ochorel na motolicu, ľudia zdiveli a zosodomčili sa; je citlivý na to, keď mu hovoria Terezčák, necháva si hovoriť „pán“ Terezčák, svojho syna ľúbi a trápi sa, keď sa o ňom tvrdilo, že bol s Nemcami, na konci túži po pomste; bol na synovom hrobe, no chytili ho ešte tesne pred siedmou
Babjaková, babica (57) – Fischl jej u majora vybaví prepustenie, lebo pomáhala rodičke, napokon však vysvitne, že nezákonne robila potrat; bola aj pri pôrode Ondreja aj Fanky; robila potrat Terezčákovej žene, skoro kvôli tomu prišla o živnosť
Dr. Šustek, zverolekár (45) – od nervozity stále pýta cigarety; bol na zabíjačke; v hraničnej situácii je mimoriadne nervózny (cigarety), snaží sa zo smrti akokoľvek vyvliecť, neuznáva rovnosť ľudí, cíti sa spoločensky navrchu, snaží sa dokonca presvedčiť Starca, aby bol dobrovoľník, pretože aj tak onedlho zomrie
Uhrík, holič (45) – veľmi výbušný, Tulák ho od začiatku rozčuľuje, dráždi; židov považuje za menejcenných (Božechráň, ja proti nim nemám nič... vôbec nič! Aj dobrí zákazníci, aj... No predsa je to istý rozdiel... ... Ja predsa nemám na svedomí všetkých židov! Od vekov ich ktosi bije, katuje, likviduje... prečo sa chcete vyvŕšiť práve na mne? O jedného žida viac alebo menej, na tom dnes už nikomu... Nechcel som zabiť! A netušil som, že bol žid! Ale nemôžem za to... jednoducho nemôžem... že tá hrča na svedomí je zrazu oveľa menšia!)
Tulák (30) – nezdvorilý, nedotklivý, časté cynické poznámky (najmä o ich situácii a o Nemcoch), na začiatku si rýchlo znepriatelí takmer všetkých, najmä Fischla, Šusteka a Uhríka, ku koncu však všetci okrem Uhríka vidia, že to bol dobrý človek; jediný vidí situáciu realisticky, snaží sa donútiť aj ostatných to tak brať – napr. poukazuje na ich počet, nedáva im zbytočné nádeje, odmieta stratiť v snahe o záchranu života svoju dôstojnosť a ľudskosť, chce žiť, no nie na kolenách, po štvornožky ako pes; silné protinemecké cítenie;
Tomko, učiteľ (55) – pokojný, rozvážny, nemenovaný vodca skupinky, všetkých rozhnevaných zmieruje, vyzýva k rozvahe; učil F., O. aj Mariku
Pani lekárniková (45) – čakala na hovor s manželom na pošte
Marika Mondoková, prostitútka (30)
Fischl, obchodník s drevom (54) – diplomatický, nie je mu príjemné nosiť zlé správy, hoci sa rukojemníkom snaží pomôcť, má isté sympatie s Nemcami, napr. Majorov príkaz na zadržanie 10 rukojemníkov považuje za prirodzenú reakciu, keď hovoria o vojne a Nemcoch, pripomína im, že pred nimi stojí Nemec, po zistení, že vojak bol opitý, podporuje majorovu myšlienku, že zabitie len 1 rukojemníka je dobré pre morálku nemeckého vojska – uvidia, že s plnou ochranou môžu počítať, len keď budú disciplinovaní, obhajuje majora, že rozkaz na takéto zadržanie rukojemníkov robí len v nevyhnutných prípadoch, zatiaľ len 2 či 3-krát...

I. dejstvo
- prostredie: pivnica (bohatej židovskej rodiny Petrášových, ktorí boli pravdepodobne prevezení do koncentráku; tá istá pivnica, do ktorej počas povstania Slováci zavreli 10 medzi nimi žijúcich mierumilovných nemeckých rodín na 3 dni bez jedla a pitia), zaprataná rôznymi vecami, drevené schody, na začiatku len svetlo sviečky; odbíja siedma hodina večer

1. výstup
- príchod Ondreja a Fanky, obaja sú znepokojení, Fanka zdôrazňuje, že sú sami dvaja, Ondrej jej pripomína vážnosť situácie, ona ho volá do postele, on hovorí, že všetko má svoj čas, napokon súhlasí, že iba na chvíľku a v kabátoch
2.
- F. vykríkne, zbadá vzadu v tme vo foteli postavu – Terezčák (Starec), ona ho obviňuje, že špehuje, Ondrej sa pýta, zisťuje, že aj jeho chytili kvôli zákazu vychádzať po siedmej (*„Bol som v cintoríne... nedbám o čas... /S trpkým úškrnom./ A nepoznám taký zákaz, že si človek nesmie uctiť hroby!* - podobné Antigone; bol na hrobe svojho syna, všetkými považovaného za zradcu)
3.
- zvonček, prichádzajú rozčúlená Babica, napitý Šustek (bol na zabíjačke u švagra, jediný nie je odtiaľ) a Tulák, nenávisť medzi Babicou a Terezčákom je až hmatateľná, Babica pripomína „jeho pesničku“, Terezčák predpovedá, že si ju raz ešte zaspieva, ale ona pri nej bude plakať
- pýtajú sa Tuláka, odkiaľ je a kto, odpovedá „Nikto.“
- zvonček, krik a dupot, Uhrík sa bráni, kričí, že to je omyl, že ho pozná pán Severínyi, tresnú ho po hlave a skotúľa sa dolu schodmi
4.
- Uhríkovi pomáhajú vstať, on sa rozčuľuje, že pán S. to tak nenechá, Babica mu napravuje vytknutý členok
5.
- príchod vydesenej Pani a pokojného Tomka, ten je u všetkých vo veľkej úcte, keď sa ho Ondrej pýta na rozbité okuliare, neisto zahovára a klame, všetkých upokojuje, že len nemali byť vonku po siedmej a všetko sa rýchlo vyrieši, Terezčák hovorí, že jeho ale chytili pred siedmou, Ondrej poznamenáva, že tam nemusia byť kvôli tej siedmej hodine, obviňuje učiteľa, že im nehovorí pravdu, pýta sa, prečo má rozbité okuliare, dotrhaný kabát a krvavú ranu za uchom