referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gejza
Utorok, 25. januára 2022
Jan Neruda - Povídky malostranské
Dátum pridania: 30.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: templar
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 055
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 8m 40s
Pomalé čítanie: 13m 0s
 
Jan Neruda
Povídky malostranské:

Poviedka prvá: Doktor Kazisvět
Poviedka sa začína opisom doktora Heribirta, prezívaného doktor Kazisvět. Autor opisuje jeho vonkajšie i vnútorné črty. Bol to chlapík síce s doktorátom, ale ľudí neliečil. Nemal o nich záujem. Bol nízkej postavy, mal sotva poldruha metra a chudučkú postavu. Keďže sa stránil ľudí, prestávali mu veriť. Po ulici vždy chodieval tak, aby neprišiel z druhými do styku. Ale naraz sa niečo prihodilo. Bol krásny júnový deň. V tento deň sa konal pohreb istého radcu učtárne, pána Schepelera. Vtedy sa doktor vybral opäť na svoju zvyčajnú prechádzku po meste. Cesta ho zaviedla k cintorínu, kde práve skladali z voza truhlu s nebohým pánom Schepelerom. Keď tu zrazu truhla spadla na zem, otvorila sa a z truhly vypadla ruka nebohého. Pán doktor Heribert vzal jeho ruku, vyzeralo to, že ju chce uložiť naspäť, ale začal ju skúmať. Povedal, že ten človek nie je mŕtvy. Spočiatku tomu neverili, ale keď sa prebral, začali doktora chváliť a dostal sa aj do novín. Mnohí šľachtici, ba i králi ho chceli za osobného lekára. On však neprial ich ponuky. A tak sa časom naň opäť zabudlo.

Poviedka druhá: Hastrman
Jeho pravé meno bolo pán Rybář. To ho len deti volali hastrmanom pre jeho zelenkavé oblečenie a lásku k moru. Rád chodieval po meste, zdravil ľudí veselým pískaním, bol veľmi zhovorčivý a bol známi svojim: ,,Nobá “. Býval na Hlubokej ceste, ľudia si mysleli, že je veľmi bohatý, keďže mal veľkú zbierku drahokamov. Raz popoludní si vykračoval po meste. Všetci ihneď vedeli, že ide na návštevu, lebo mal zo sebou trstinovú palicu, ktorú inak nenosil. Mal zo sebou aj jednu zo škatúľ, v ktorých mával svoje drahokamy. Zišiel po ulici a vošiel do domu, v ktorom býval gymnaziálny profesor. Chcel mu predať svoje drahokamy, ale profesor ho vyviedol z omylu a povedal mu, že to sú len obyčajné nerasty. Zronený prišiel domov a po jednom ich začal vyhadzovať. Prišiel k nemu jeho syn a povedal mu, že pre nich nie sú pokladom drahokamy, lež on sám. V tom mu vyhŕkli do očí slzy a bol šťastnejší než kedykoľvek predtým.

Poviedka tretia: Jak si pán Vorel zafajčil pěnovku
Jedného dňa si pán Vorel otvoril obchod s múkou a strukovinami u Zeleného anjela. Keďže bolo zvykom, že obchod zostáva obchodom a byt bytom, bolo otvorenie obchodu neprijateľné. Pán Vorel si otvoril obchod na mieste bývalého bytu. Myslel si, že sa mu bude dariť, ale veľmi sa mýlil. Nik k nemu nechodil nakupovať. Keďže nemal zákazníkov, chodil do krčmy, ale ani tam si ho nik nevšímal. A tak si raz kúpil peknú, postriebrenú fajku a utešoval sa s ňou. Až raz k nemu prišla na nákup slečna Poldinka. Chcela vstúpiť dnu, ale odradil ju tabakový zápach a dym. Kúpila síce čo potrebovala, ale pre ten pach to nik nechcel jesť. Začali sa šíriť klebety o obchode pána Vorla. Nakoniec to pán domáci nevydržal a prikázal pánu Vorlovi vysťahovať sa. Obchod bol otvorený čoraz zriedkavejšie. Deň pred vysťahovaním bol obchod úplne zatvorený. Nasledujúci deň sa mal vysťahovať, ale neotváral ani pánu domácemu. Ten chcel hoc aj nasilu vojsť dnu a tak vyrazil dvere. Vnútri našiel obeseného pána Vorla. Zvesila ho až súdna komisia.

Poviedka štvrtá: Byl darebákem!
Pánovi a pani Horáčkovcom sa narodil synček. Dali mu meno František. Jeho trápenie sa začalo keď mal zhruba tri roky. Bol na dvore s deťmi, keď tam prišiel žid. František stál medzi deťmi, ktoré pokrikovali na žida. On jediný bol ticho. A keď ich začal naháňať, on jediný neutekal. Preto ho chytil a odviedol k rodičom. Tí ho poslali do škôlky. Najprv sa mu darilo, ale keď raz prechádzal okolo domu bohatého statkára, zbadal moriaky a zabudol na školu. všetci si mysleli, že je darebák, lebo neprišiel do školy. Priatelil sa zo synom inšpektora. Raz učiteľ pochválil inšpektorovho syna, ale jemu vynadal. A tak sa František kamarátovi pomstil a zbil ho, za čo ho zo školy vyhodili. Rodičia ho poslali do nemeckých škôl, ale keďže nevedel dobre po nemecky, ostatní sa mu vysmievali. Raz za bitku dostal dvojku zo správania. Potom mal problémy dostať sa na gymnázium.
Vyučil sa, stal sa právnikom a písal do novín. Neskôr mu zomrel otec a on sa zaľúbil. Keďže nemal dobrú prácu a nechcel dievčinu vohnať do biedy, vzdal sa jej. Neskôr to oľutoval a od žiaľu umrel. Všetci ho pokladali za darebáka, pritom ním vôbec nebol, preto boli radi, že zomrel.

Poviedka piata: Ze spomínek kočujíciho herce
Bol to normálny chlapec, ktorý ešte nevidel divadlo, len to marionetové. Keď k nim prišlo kočujúce divadlo, chodil naň s kamarátom a dohadovali sa na rôznych veciach, lebo uňho sa stretávať nemohli. Rodičia chceli aby sa vyučil za mlynára. Raz ho poslali na nákup, ale on sa vydal do mestečka za divadelnou spoločnosťou a odišiel s nimi. Raz sa zaľúbil do marionetárky, ale tá mala muža. Ten ich pristihol, tak musel ujsť. Raz sa pobil v krčme a na súde dostal tri dni pobytu v base. Sudca mu dovolil odkrútiť si ich v dome žalárnika. Ten ho po prvom dni poslal domov. Neskôr si našiel priateľku, do ktorej sa zamiloval, lenže ona sa nechcela vydávať. Keďže riaditeľ zomrel a jeho žena mu ponúkla manželstvo, neváhal a oženil sa s ňou.

Poviedka šiesta: Priviedla žobráka na mizinu
Jedného júnového dňa si k pánovi Vojtíškovi prisadla baba Miliónová. Navrhla mu, že sa chce k nemu presťahovať, lebo veď on má priazeň dobrých ľudí a mohli by byť spolu šťastní. On však nesúhlasil. Onedlho sa po Malej strane začali šíriť správy, že pán Vojtíšek má za vodou (Vltavou) 2 domy a 2 dcéry, ktoré nosia len samé rukavičky a jazdia do Stromovky. Veď prečo nežobral v nedeľu? Vtedy vraj bol vo svojich palácoch. Ľudia mu už nič nedávali a odbíjali ho, že sú zle časy. Pán Herzl si chcel od neho dokonca požičať 20 000. Tak teda pán Vojtíšek odišiel za rieku, kde ho však nikto nepoznal, preto mu ani nikto nič nedal. Až jedného dňa zamrzol.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.