Joseph Heller Hlava XXII.

Hlava XXII (napísaná 1955, pokračovanie nedávno preložená Záverečná, ktorá pojednáva o ďalších osudoch hl. hrdinov z vojny /i Yossariana, ktorý už má syna/, obraz absurdnej vojny nahradil obraz novodobej Ameriky)
“Hlave XXII ešte nikto neprešiel cez rozum.”

Námet: ostrov Pianosa v Stredozemnom mori (imaginárny, vzdialený “13 kilometrov južne od Elby”), koniec 2. svetovej vojny
Téma: život a osudy amerických letcov 256 leteckej eskadry americkej armády, “boj” (najmä svojím konaním a presvedčením) kapitána Yossariana proti nezmyselnosti vojny a vojenskej mašinérie;
Dielo nazvané podľa obmedzeného, no zároveň dokonalého zákona Hlava XXII (formulovaná logicky, stroho a precízne, takže jej nemožno porozumieť). Podľa Hlavy XXII vojak, ktorý je psychicky na dne natoľko, že sám o sebe vyhlasuje, že je blázon (viď. Yossarian), nemôže byť za blázna vyhlásený, lebo: “Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon.”
Konflikt: založený na rôznych postojoch k vojne (odmietavý-Yossarian, opak, vyťažiť z vojny-pluk. Cathcart),
Idea: odsúdenie absurdnosti vojny a zabíjania, vojenskej mašinérie a byrokracie; poukázanie na to, ako vojna ničí človeka (mladého človeka-Nately)-prirodzenosť ľudskej individuality
Kompozícia: protivojnový satirický román, 42 kapitol všetky (okrem Bologna, Večné mesto, Hlava XXII) nazvané menami postáv, autor rozprávačom – 3. os. sg.(využíva absurditu, paradox, iróniu, satiru), autor (ktorému nejde o historické vyobrazenie vojny) odkrýva čitateľovi ďalší front- vojak versus nadriadení a boj o holú existenciu (Yossarian nechápe, prečo by mal byť vojakom a slúžiť absurdnej idei obrany vlasti i za cenu svojho vlastného života), hrdina pociťuje existenciálny strach zo smrti ako základný pocit (pud sebazáchovy), autor vyobrazuje i neschopnosť voj. mašinérie; napr. priradením titulu Major človeku, kt. sa volal Major Major, ale i to, že mašinéria sa dala oklamať – keď Yossarian nevládal uniesť zvýšený počet náletov, presunul čiaru bombardovania za Bolognu, hoci táto ešte nebola dobytá; autor vsúva svoje úvahy, najmä v kapitole Večné mesto, kde pri prechádzke Rímom Yossarian nachádza absurdné správania a osoby (otec mlátiaci dieťa, bezmocne sa prizerajúca matka) a uvažuje nad absurditou vtedajšieho sveta; do sveta voj.

mašinérie a zabíjania vstupuje aj tvár obchodníka – Mila, ktorý sa snaží vyťažiť z vojny čo najviac (obchoduje s každým, aj s Nemcami), vyobrazený kolos a mašinéria čierneho trhu, Dej románu je v podstate skromný (dejová línia zvyšovania náletov a dobýjania miest, popritom vychádzky do Ríma, retrospektíva a spomienky), hlavné sú pocity postáv
Postavy: kapitán Yossarian, plukovník Cathcart (neustále zvyšuje počet náletov), Milo (obch. na čiernom trhu), Aarfy (násilník), Nately (mladý chlapec, neskôr zabitý) a dievča (“Natelyho dívka”), ktoré miluje napriek tomu, že je prostitútka a ona ho miluje tiež, MC Watt (pilot, ktorý chce ukázať ako vie lietať nízko a nešťastnou náhodou prereže vrtuľou lietadla Kida Samsona v páse-naturalistické a drsné obrazy), kaplán, Major Major Major, Hladový Joe (zbláznil sa a po nocach strieľal revolverom myši) atď.
Obsah: (vybraté z sprievodca dielami slov. a svet. lit.) - 28-ročný vojak americkej armády, slúžiaci v letke na ostrove Pianosa v Taliansku. Nikdy sa necítil byť dobrým vojakom, tobôž nie hrdinom. Vojnu považoval za hnusnú a bol by sa bez nej zaobišiel. Má silný pud sebazáchovy a netúži položiť svoj život za nikoho, teda ani za vlasť. Pokoruje ho, že o sebe počas vojny nerozhoduje a že je iba v rukách náhody. Napriek tomu, že vojenský predpis Hlava XXII dovoľuje všetkým, ktorí absolvovali povinných 30 náletov, Yossarian zostáva na fronte, pretože jeho plukovník využíva ďalšiu formuláciu Hlavy XXII, v ktorej stojí, že vojak musí uposlúchnuť rozkaz svojho nadriadeného (absurdný rozpor). Tým je plukovník Cathcart, ktorý pre svoju slávu sústavne zvyšuje počet povinných náletov.
Yossarian má čoraz väčšie psychické problémy zvládnuť záťaž častých náletov (bojí sa o svoj život). Predstiera bolesť pečene, aby mohol byť v nemocnici (bola to choroba považovaná za nepreskúmanú) a neskôr aj bláznovstvo.
V nemocnici pluku vyrobí problém. Ako dôstojník musí počas liečby plniť isté povinnosti – musí cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci z frontu domov (často začierni všetko okrem oslovenia a podpisu). Podpíše iba tie, ktoré nečíta a tie, ktoré prečíta a často celé prečiarkne, podpíše falošným menom. Kontrarozviedka príde hľadaťtajomného muža alebo špióna Washingtona Irvinga.
Keď sa vrátil z nemocnice zistil, že počet náletov sa zvýšil na 50. Má strach o svoj život ako všetci okolo neho a snaží sa, aby ho doktor Daneeka poslal domov ako blázna (lenže doch. k rozporu s H. XXII) Bez výčitiek svedomia posunie hranicu bombardovania na mape a jeho veliteľ si bude myslieť, že mesto už patrí Američanom.
Nedokázal zvládnuť bezprostredné ohrozenie života, a preto sa po nálete, pri ktorom navigoval Mc Watt a dostali zásah rozhodne ísť na dovolenku.
Nepomohlo mu ani to, že na udeľovanie vyznamenania Letecký záslužný kríž prišiel celkom nahý.
Yossarian už ani nemusel hrať blázna.

Odkedy videl v kabíne raneného Snowdena, ktorému vyliezli všetky vnútornosti, jeho myseľ nemyslela na nič len na záchranu za každú cenu. Chodil po tábore celkom bez šiat.
“Našťastie je ranený do nohy a môže byť chvíľu v nemocnici. Lekár mu sľúbi, že ho pošle domov, ale pomýli si meno a Yossarian opäť zostáva. Pobyt mu spríjemnila sestrička Duckettová, s ktorou si porozumeli.
Raz bol so sestrou Duckettovou na pláži a jeho pilot Mc Watt sa predvádzal nízkym letom ponad pláž. Nezbadal mávajúceho Kida Samsona a preťal ho v páse tak, že Kidove nohy ešte chvíľu stáli na móle. Všetkých okolo postriekala jeho krv. Mc Watt sa rozbil aj s lietadlom na skale.
Yossarian ide na dovolenku do Ríma a podujme sa oznámiť smrť svojho spolubojovníka Natelyho jeho talianskej slečne. Napriek tomu, že žila pochybným životom, Natelyho ľúbila. Správa o jeho smrti ňou otriasla a pokúsila sa dýkou prebodnúť Yossariana.
Plukovník Korn konečne pristúpi na to, že dovolia Yossarianovi odísť z frontu pod podmienkou, že bude jednotku vychvaľovať a neprezradí nič o podmienkach v tábore.
Dostáva sa ešt raz do Ríma a prechádza rozbitým mestom (kapitola Večné mesto), plným stratených existencií, svet okolo neho je surrealistická vidina konca sveta. V dôstojníckom byte zistí, že jeho spolubojovník Aarfy znásilnul a potom vyhodil z okna mladé nepríťažlivé dievča. Paradoxne zatknú Yossariana, pretože nemá priepustku a nie násilníka a vraha.
Natelyho dievčina sa ho snaží zabiť prezlečená do nemeckej uniformy. Nadriadení z toho vyrobia z toho historku o boji s nemeckým dôstojníkom. Yossarian má všetkého dosť. Nechce už od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa konať sám a dezertuje do Švédska. Major Danby mu dáva poučenie a šancu ujsť: “Myslím to vážne, Yossarian. Každý deň, každú minútu musíte byť pripravený an všetko. Obrátia celý svet hore nohami, aby vás našli.”.