Hlava XXII (napísaná 1955, pokračovanie nedávno preložená Záverečná, ktorá pojednáva o ďalších osudoch hl. hrdinov z vojny /i Yossariana, ktorý už má syna/, obraz absurdnej vojny nahradil obraz novodobej Ameriky)
“Hlave XXII ešte nikto neprešiel cez rozum.”

Námet: ostrov Pianosa v Stredozemnom mori (imaginárny, vzdialený “13 kilometrov južne od Elby”), koniec 2. svetovej vojny
Téma: život a osudy amerických letcov 256 leteckej eskadry americkej armády, “boj” (najmä svojím konaním a presvedčením) kapitána Yossariana proti nezmyselnosti vojny a vojenskej mašinérie;
Dielo nazvané podľa obmedzeného, no zároveň dokonalého zákona Hlava XXII (formulovaná logicky, stroho a precízne, takže jej nemožno porozumieť). Podľa Hlavy XXII vojak, ktorý je psychicky na dne natoľko, že sám o sebe vyhlasuje, že je blázon (viď. Yossarian), nemôže byť za blázna vyhlásený, lebo: “Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon.”
Konflikt: založený na rôznych postojoch k vojne (odmietavý-Yossarian, opak, vyťažiť z vojny-pluk. Cathcart),
Idea: odsúdenie absurdnosti vojny a zabíjania, vojenskej mašinérie a byrokracie; poukázanie na to, ako vojna ničí človeka (mladého človeka-Nately)-prirodzenosť ľudskej individuality
Kompozícia: protivojnový satirický román, 42 kapitol všetky (okrem Bologna, Večné mesto, Hlava XXII) nazvané menami postáv, autor rozprávačom – 3. os. sg.(využíva absurditu, paradox, iróniu, satiru), autor (ktorému nejde o historické vyobrazenie vojny) odkrýva čitateľovi ďalší front- vojak versus nadriadení a boj o holú existenciu (Yossarian nechápe, prečo by mal byť vojakom a slúžiť absurdnej idei obrany vlasti i za cenu svojho vlastného života), hrdina pociťuje existenciálny strach zo smrti ako základný pocit (pud sebazáchovy), autor vyobrazuje i neschopnosť voj. mašinérie; napr. priradením titulu Major človeku, kt. sa volal Major Major, ale i to, že mašinéria sa dala oklamať – keď Yossarian nevládal uniesť zvýšený počet náletov, presunul čiaru bombardovania za Bolognu, hoci táto ešte nebola dobytá; autor vsúva svoje úvahy, najmä v kapitole Večné mesto, kde pri prechádzke Rímom Yossarian nachádza absurdné správania a osoby (otec mlátiaci dieťa, bezmocne sa prizerajúca matka) a uvažuje nad absurditou vtedajšieho sveta; do sveta voj.