Homér Odysea

Homér :
Odysea


Najstaršími pamiatkami gréckej literatúry sú hrdinské eposy Ilias a Odysea,ktoré sa pripisujú Homérovi(8 stor.

p.n.l.).Čerpajú z cyklu o trójskej vojne.Odysea má 12 103 veršov a zobrazujú najmä posledných 41 dní desaťročného putovania itackého kráľa Odysea,ktorý sa vracia domov.Jeho cesta je nebezpečná,plná nástrah a napätia.Odyseus zažije veľa dobrodružstiev a napokon ho more zanesie k Fajákom,ktorí ho dopravia na rodný ostrov Itaku.
Dej eposu sa odohráva na sklonku desiateho roka po skončení trójskej vojny.Odyseus bol veľmi silný,múdry a vyznamenal sa i tým,že dal postaviť pod hradbami Tróje obrovského dreveného koňa,do ktorého sa ukryli achájski bojovníci a takto dobyli a zničili hrdinské mesto.
V epose sú vykreslené ľudské vzťahy a city.Človek,príroda a bohovai tvoria jednotu.Bohovia majú aj ľudské vlastnosti: ľúbia,nenávidia a zúčastňujú sa na krvavých bojoch.Človek je bezmocný voči ich konaniu a rozhodnutiu.Po spálení Tróje aj itacký kráľ Odyseus vyplával od trójských brehov 12 tich lodiach.Túžil čo najskôr uvidieť dym rodnej Itaky,ale osud mu nadelil nebezpečnú cestu domov.Vietor zahnal lode k mestu Kikónov Ismaru.Odyseovi druhovia nepočúvali Odysea,ktorý im radil,aby radšej išli domov,ale siahli po krčahoch plných vína a chutných jedál.Zataĺ domáci Kikóni privolali na pomoc susedov a bolo ich ako maku.Bez väčšieho úsilia premohli grékov.Ostatní,čo im nohy stačili,kutekali k lodiam a plávali preč.Ich ďaľšou zastávkou bol ostrov,na ktorom sa preháňali čriedy divých koní.Oproti tomuto ostrovu,kde sa usídlili,bola krajina Kyklópov.Na druhý deň ráno sa Odyseus vybral na náprotinný ostrov.I keď bolo o Kyklópoch známe,že neorú a nesejú,Odyseova posádka približujúca sa k ostrovu Kyklópov videla,že tam rastú šťavnaté hrozná.Odyseus prikázal posádku zakotviť v nebezpečnom zálive.Potichučky sa priblížili k ostrovu.Zastali pri skalnej pukline,kde hrdo stála hradba z mohutných balvanov.Gréci vstúpili do skalnej pukliny.Zbadali tam veľké plátky syra i nádoby s mliekom.Gréci tu čakali na obra.Aj sa dočkali.Za súmraku už zďaleka duneli obrovské kroky.Bol to Polyfémus.Odyseus ho milo poprosil o pohostenie.Polyfémus sa rozzúril a zo zlosti zjedol dvoch Grékov,ostatných zatarasil balvanmi,aby mu neušli.Pokým boli Gréci uväznení,Odyseus horlivo premýšľal.Keď sa Plyfémus večer vracal,Odyseus mu naplnil džbán vínom,aby sa napil.Polyfémovi sa odvážny odyseus zapáčil a preto chcel vedieť jeho meno.Odyseus mu zaklamal:
,, Som nikto,to je moje meno ´´
Polyfémus,ktorý bol už doslova ,,napilý´´ vínom,zničený sa spustil na zem.V tom okamihu sa Gréci chopili moci,ba aj žeravým zaostreným drevom vypichli Polyfémovi jedno jediné oko.Polyfémus od bolesti zreval a Gréci sa len-len že stihli ukryť,lebo do Polyfémovej jaskyňe pribehli ostatní Kyklópovia.Tí sa ho opýtali,kto mu vypichol oko.Polyfémus odpovedal podľa pravdy :
,, Nikto to bol,on mi vypichol oko!! ´´
Kyklópi si mysleli,že sa Polyfémus načisto pomiatol a preto ho tam nechali samého.Takto mali Gréci možnosť ujsť.Na ceste domov ich síce ochraňovala bohyňa Aténa,ale Gréci museli bojovať proti bohovi hromov a bleskov,ktorý im nebol priaznivo naklonený.
Napokon doplávali Gréci na čele s Odyseom domov,kde sa Odyseus konečne zvítal so svojou Manželkou Penelopou.