Važecký, Zlatovský: poctivý mešťania, prívrženci Matúša. Zachránili Víta pred divokou zberbou.
Stručný dej:
Príbeh sa odohráva v Trenčíne a priľahlom okolí. Začína sa opisom tmavej, búrlivej silvestrovskej noci roku 1299, plnej hrôzy a tajuplnosti. Vtedy prichádza tajomná postava Olejkára Hrabovca k trenčianskemu zlatníkovi. Hrabovec sa zo žiarlivosti, z osobných malicherných dôvodov dá zlákať prefíkaným zlatníkom a pripravuje mu jedy, ktoré majú byť použité na odstránenie Matúša Čáka a jeho prívržencov. Ich sprisahanie odhalí Vít, ktorý chce pred Hrabovcovou pomstou utiecť s milovanou Ľudmilou do Čiech za bratom pustovníka, ktorý ich má zosobášiť. Odhalením Hrabovca sa odhaľujú osudy a tajomstvá jednotlivých postáv. Hrabovec spoznáva svoj omyl, na súde sa kajúcne priznáva k vine i k svojej minulosti. Kedysi ľúbil zlatníkovu sestru Želmíru a z tejto lásky sa narodil syn. Jeho bohatá zemianska rodina nesúhlasila so sobášom s chudobnou dievčinou. Želmíra zo zúfalstva spáchala samovraždu a Hrabovca vyhnali z rodičovského majetku. Venoval sa poznávaniu prírody a po rokoch sa stal váženým liečiteľom. Syna dal do výchovy k chudobnej uhliarke, neskôr k pustovníkovi. Po rokoch sa oženil s peknou, bohatou dievčinou Miladou a mali dcéru Ľudmilu. Keď Vít dospel, vzal si ho otec za pomocníka. Mladí ľudia sa do seba zaľúbili a až v závere spoznávajú, že sú súrodenci. Na súde Vít nájde otca, no stratí Ľudmilu. Zlatník je za svoje činy odsúdený na smrť, Olejkár dostáva milosť, ale sám dobrovoľne sa poberie na cestu smrti („Moje žily žerie jed, ktorý som si pred rokmi dokonale pripravil a teraz vlial do suchého hrdla.“). Vít vstúpi do služieb Matúša. Ľudmila s matkou prosia o dovolenie Matúša vystavať kláštor, do ktorého sa chcú uchýliť.
Dejové línie:
1. láska Víta a Ľudmily – čistá nesebecká láska, ktorá silnie napriek otcovmu zákazu. Vít sa snaží Ľudmilu chrániť, má svoje sny a predstavy, do ktorých zahŕňa aj svoju milú. Keď odhalí sprisahanie, rozhodne sa spolu s ňou utiec za hranice ku bratovi pustovníka, ktorý pôsobí ako kňaz, aby ich oddal. Na hraniciach ich však zadržia a oni sa nechajú doviesť k Matúšovi, ktorého zastihnú na súde, kde sa rozmotá klbko tajomstva, ktoré navždy pochová ich lásku. („Ľudmila je doplnok môjho ducha a života, neoddeliteľná čiastka duše mojej!“ „Láska mu bola hviezdou, ktorá mu žiarila na tmavú cestu života.“)
2. Olejkárove tajomstvo – po celý čas ťaží svoju dušu tajomstvom svojho osobného života, následkom čoho trpí celá rodina. Až na súde je nútený vyrozprávať celý svoj život, prosí o zmilovanie a odpustenie od rodiny, popritom ako kvôli pôsobeniu jedu dokonáva.
3. Zrada a intigy proti Matúšovi – Hrabovec výrazne ovplyvnený spolupracuje so zlatníkom, vyrába mu jedy na odstránenie Matúša a jeho prívržencov. Zlatník ho duševne vydiera a popudzuje – často mu spomína Želmíru, lásku Milady a Feliciána a jeho deti. Zlatník nedokáže odporovať zlu zlatníka a tak sa zapletie do spleti intríg.
4. Myšlienka všeslovanskej vzájomnosti – Časy, do ktorých spadá rozprávanie, boli časy smutné pre uhorskú krajinu. Zúrila nesvornosť, zderstvo, pretekali sa zisk, vládybažnosť, urazená česť a pomsta. Priateľ nestál za priateľom, ba ani človek sám za seba. Mešťani žili v ustavičných rozporoch, trávili dni v bojoch a noci vklamných podvodoch. Vtedy bol mocným pánom Matúš, ktorý s dobrým úmyslom chcel po vymretí arpádovského rodu spolu s arcibiskupom Ilmurom korunovať na trón českého a poľského kráľa Václava II. Aby trón získal Slovan. On ich návrh odmietne,a navrhne na trón svojho syna, ktorého korunujú v Stoličnom Belehrade v r.1301. Kvôli tomu má Matúš mnoho nepriateľov, ktorí sú prívržencami Karola Róberta z anjuovskej dynastie. Preto sa Trenčín rozdelil na 2 strany. (Matúšove myšlienky: „Ľud môj najkrajší! Ako keby bol hodil zvon z tejto veže do Váhu, ktorý by na hentom skalnom hrbolci pod krajinou baštou vydal posledný hlas a naplnil sa vo Váhu hlienom a pieskom, aby naveky umĺkol, tak odznel vari život slovenského ľudu od osudných časov veľkomoravského pádu! Slovenská zem slúži Aziatom za hinčovku, a my, Slováci, sme boli doteraz len stromami, na ktorých sa hinčovalo hanebné pokolenie! Tak to má byť naďalej?“ „Slovan je dobrý, otvára kostoly pokoja, keď svet sa búri a chráni zmietané srdcia.“)
Znaky romantizmu: dej je napínavý, plný zvratov. Sú tiu typické motívy: silná vášen(Hrabovec), láska(láska Víta a Ľudmily, láska Matúša Čáka k vlasti), zložité vzťahy medzi ľuďmi, intrigy(zlatník, Hrabovec), pomsta a víťazstvo dobra nad zlom.
