Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
Bratislava 1953
Prvé vydanie
351 strán


Niečo o autorovi knihy:
Jonáš Záborský (1812 – 1876) sa narodil v Záborí v zemianskej rodine, študoval teológiu v Prešove. Pôsobil ako evanjelický, neskôr katolícky farár. V básnickej tvorbe (zbierky Bájky, Žehry) bol dôsledným klasicistom. Jeho najvýznamnejším a súčastne najrozsiahlejším veršovaným dielom je hrdinská báseň – náboženský epos Vstúpenie Krista do Raja (25 spevov), v ktorej sa motívy biblickej a ľudovej mytológie prepletajú so skúsenosťami dejín. V próze sa prejavil ako neľútostný satirik (autobiografická poviedka Panslavický farár, poviedky Faustiáda, Chruňo a Mandragora, Šofránkovci, Dva dni v Chujave). S obľubou spracovával historické témy (poviedky Buld, Svätoplukova zrada). Rozsiahla je jeho dramatická tvorba (napísal dovedna 34 drám, veselohier, frašiek a scénických obrazov), ktorou prevažne v tragickej, ale aj satirickej podobe odhalil všetky morálne, spoločenské a politické zápory feudalizmu. Jeho najvlastnejšou dramatickou žánrovou formou sa stala historická dráma (tzv. smutnohra). Záborského historické drámy sa členia do 3 väčších cyklov: Básne dramatické – súhrn tragédií z dejín Veľkomoravskej ríše a zo slovensko-uhorských dejín, Lžedimitriády, čili Búrky lžedimitrijovské v Rusku – 9 drám z čias lžidimitrijovských nepokojov v Rusku na začiatku 17. storočia, Stroskotanie Srbska, Ďorde Čierny – súbor tém zo srbsko-uhorských dejín.

Bájka:
Veršovaná alebo neveršovaná malá epická forma básne, ktorej témou je alegorické zobrazenie ľudskej činnosti a spoločenských vzťahov. Obyčajne v nej vystupujú zvieratá, ktoré konajú, hovoria a majú také vlastnosti ako ľudia. Cieľom bájky je vysmiať sa zlému satirou a podať nejaké, najčastejšie mravné ponaučenie, ktoré býva na konci, alebo na začiatku humorne vyrozprávaného príbehu. Bájky patria k najstarším literárnym žánrom. Známe boli už v staroindickej (tzv. Bidpajove bájky) a v starogréckej literatúre (Ezopove bájky). Ich rozvoj nastal v klasicizme (vo Francúzku v 17. storočí J.de La Fontaine, v Nemecku v 18. storočí G.E. Lessing, v Rusku v 18.-19. storočí I. A. Krylov). V slovenskej literatúre písali bájky J. Záborský, V.Paulini-Tóth, S. H. Vajanský, M. Rázus a i. V súčasnosti sú bájky živým žánrom v literatúre pre deti.

Obsah knihy:
MRAVENIŠTE
Aj malé tvory dokážu robiť veľké veci – nedajú sa však robiť naraz.