Dominik Tatarka
Pa n n a z á z r a č n i c a

Hlavné postavy : Anabella
Vedľajšie postavy : Peter Durdík (prezývaný Tristan), Orest Vnuk, Kadanec, Vratko Ormis
Hlavná myšlienka : Autor vykreslil pocit otrávenosti vojnovej generácie, ktoré si postavy vyvažujú náhradnou aktivitou. Dielo je obrazom človeka, poznačeného vojnovým rozkladom spoločnosti.
Citát, ktorí vyjadruje hlavnú myšlienku:
„Kruh mladých ľudí, ktorí sa vyžívali viac vo fantázii ako v skutočnosti, veľmi nedôverčivých ušľachtilým a krásnym citom, opovrhujúcich spoločenskými koncepciami“

Dej:
Dej sa začína v Teofilovom dvore, kde mladá družina popíja víno a Peter Durdík, prezývaný Tristan, si náhle zmyslel odísť. Nikto sa ho nepýtal kam ide, nikto na to nemal právo, hovorili tomu „výrobné tajomstvo“. Všetci uznávali slobodu, nechceli sa obmedzovať ani priateľstvom. Tristan šiel temnou a tichou nocou a v hlave sa mu premietali rôzne predstavy. Na svojich potulkách rozmýšľal, ako ľudia ešte stále trpia a mestá sa rozsýpajú pod kobercami bômb. Na pustých znetvorených miestach ho čosi dojímalo, roztváralo jeho fantáziu. Dostal sa na stanicu, kde pozoroval podriemávajúcich ľudí. Vlaky nechodili. „Keby nebola vojna, keby vlaky chodili normálne, ľudia a ja by sme tu takto neponocovali.“ V čakárni zazrel ženu,celú v čiernom, podišiel k nej a práve ju chcel osloviť, keď zahučali sirény. Dievča, Panna zázračnica, Anabella, sa v úžase strhla. Uchmatol jej kufrík a rozbehli sa spolu von. Anabella nechcela ísť do krytu, chcela zomrieť, nikto z jej najbližších už nežil. Nahnali ich však do prízemia banky, kde spolu prečkali bombardovanie až do svitu. Potom ju odprevadil. Anabella prišla z Prahy zapísať sa do siedmeho semestra v posledný možný deň zápisu. Bola krásna, čierne vlasy a biela až priesvitná pleť, bola tajomná, prirodzená a „živočísna“ až zvodná, každý kto ju spoznal si ju obľúbil, dokonca na ňu žiarlil, mala v sebe niečo tajomné - “Temná Anabella, svetlo v temnotách“.
Tristan bol výtvarník a pokúšal sa namaľovať krajinku, ktorá by bola obrazom vojny a zároveň ľudskosti. Práca sa mu nedarila. Nemohol sa sústrediť stále myslel na Anabellu. Skočil do rieky so slovami „Anabella! Pije mi krv!“ Spravil to skôr preto, aby dokázal priateľom svoju odvahu. Dlho sa nevynáral a priatelia naskákali do vody za ním, nevedeli ho nájsť. Nakoniec ho vylovil rybár.
Anabella sa rozprávala z Veronkou, priateľkou z internátu, poslala ju po Tristana. Stretli sa v ateliéri. Prezerala si jeho obrazy.