Dostal nápad, chcel potrestať Anabelliných priateľov za to, že verili klebetám, dokonca, že sa znížili k urážke. Anabellu poslal lyžovať sa k tete a im poslal posmrtný pozdrav- posmrtné masky odliate z Anabellinej tváre. Anabella súhlasila, len Tristana trestať nechcela, stál z nich najvyššie, uznávala ho. Ale keby práve jemu neposlali dovtípil by sa. Keď chlapci dostali masky, uzavreli sa sami do seba, nevychádzali von, nestretávali sa. Anabella im znenazdania unikla, tak ako sa dostala do ich spoločnosti, ostanú im na ňu len žeravé, ale krásne spomienky, ktorými opriadajú jej neskutočne-skutočný život. Keď nakoniec všetci ticho posedávali v krčme, prišiel Kadanec, všetkých upútal jeho príchod. Hneď naňho naliehali. Povedal: „Žije! Našiel som ju, na vlastné oči som ju videl. U tety na Orave si lyžuje. Chlapci, rozbite ju, podvodnicu. Ona si z nás všetkých vystrelila, urobila si z nás bláznov.“ Chlaci si ju však nedali, podľa nich nebola podvodnica, bola to ich Anabella. Strhala sa ruvačka, hoci si ešte ani nevypili.