Eduard Petiška Staré grécke báje: Trójska vojna

Literárny druh: Epika
Literárny útvar: Povesť
Prostredie: Väčšia časť príbehu sa odohráva v Ázii, pri meste Trója.
Hlavná myšlienka: Zlý čin bude nakoniec potrestaný.
Charakteristiky postáv:
Paris – mocný urastený mladík, ničoho sa nebál, učenlivý, dobrý bojovník, bol rozhodný,
tvrdohlavý
Helena – najkrajšia žena na svete, žena Meneláa
Achilles – najsmelší hrdina gréckej výpravy, bol nezraniteľný okrem päty, tvrdohlavý, dobrý
priateľ
Odyseus – Itacký kráľ, mal veľmi rád svoju ženu, bol vážený pre jeho statočnosť, múdrosť
a ľstivosť
Hektor – vodca trójskeho vojska, udatný bojovník, zápasník
Meneláos – spartský kráľ, pomstychtivý, hrdý
Priamos – Trójsky kráľ, múdry
Agamenmón – kráľ Mykén, brat Meneláa, veliteľ gréckych vójsk

Dej:
V Malej Ázii, v krajine neďaleko Helespontu, stálo mesto Trója. Vládol mu kráľ Priamos s kráľovnou Hekabe. Raz v noci sa kráľovne sníval čudný sen. Veštci jej vyveštili, že sa jej narodí syn, ktorý prinesie skazu mestu Trója. Onedlho sa kráľovnej narodil syn. Kráľ prikázal sluhom aby odvliekli dieťa do lesa a nechali ho tam. Tak aj urobili. Opustené dieťa našla medvedica, ktorá sa o neho starala. Keď chlapec troška vyrástol našiel ho pastier a zobral si ho. Chlapec vyrastal medzi pastiermi. Nazývali ho Paris. Parida mal každí rád. Raz keď pásol stádo sa pred ním zjavili tri bohyne. Héra, manželka boha Dia, Aténa, bohyňa múdrosti a Afrodita, bohyňa krásy. Héra mu podala jablko a Paris mal rozhodnúť, ktorá ho dostane. Dal ho Afrodite, zo to mu sľúbila najkrajšiu ženu na svete.
V meste sa konali slávnosti. Pastieri poslali Parida do mesta. Paris sa prihlásil na preteky a vyhral. Kráľ si dal zavolať víťaza. Paris mu všetko vyrozprával a Priamos prijal syna na hrad. Bohyňa Afrodita na Parida nezabudla. Prišla mu splniť sľub. Povedala mu, že najkrajšia žena je Helena, žena spartského kráľa Menelaa. Paris si postavil loď a odplával. Spartský kráľ Manelaos ho prijal. Helena sa do Parida zaľúbila. Raz v noci ju Paris zobral na loď a odplával s ňou preč. Keď kráľ Manelaos spozoroval Paridov zločin išiel za svojim bratom Agamemnónom a poradil sa ako potrestať Parida. Ešte v ten deň sa poslovia rozišli na všetky strany a vyzývali všetkých gréckych hrdinov na vojnovú výpravu proti Tróji. Iba itacký kráľ Odyseus sa nechcel rozlúčiť s rodinou a odísť. Nebol mocný ale všetci si ho vážili a nechceli ísť bez neho. Odyseus predstieral šialenstvo.

Prezradil sa lebo nechcel zraniť syna a musel ísť s nimi. Do vojny proti Tróji sa vybral Achilles. Najmladší z celej výpravy. Bol celý nezraniteľný, okrem svojej päty. Sprevádzal ho priateľ Patrokles. Veliteľom loďstva sa stal Agamemnón. Podľa veštby mala vojna trvať deväť rokov a na desiaty mala Trója padnúť. Kráľ Manelaos poslal list svojej dcére Ifigénii. Mal ju obetovať pre priaznivé počasie na plavbu a udobriť si bohyňu lovu Artemis. Keď bola Ifigénia na oltári, bohyňa Artemis si ju zobrala ako kňažnú. Gréci vyplávali. Približne za deň dorazili do Tróje. Keď ich trójski bojovníci zbadali, chopili sa zbrane a išli bojovať. Viedol ich Hektor. Paridov brať a najstarší syn Priama. Gréci vytiahli lode na breh a postavili tábor. Po deviatich rokoch neúspešného boja vypukol medzi Achillom a Agamemnónom prudký spor o vojnovú korisť. Achilles bol prinútený vzdať sa trofeje. Achilles prehovoril svoju matku, ktorá sa prihovorila u boha Dia, aby Gréci prehrávali. A tak sa aj dialo. Achilles sa len nečinne prizeral ako Gréci prehrávajú. V najväčšom nebezpečenstve prebehol za Achillom Patrokles a poprosil ho o jeho výstroj, ktorej sa Trójania báli. Achilles mu ju požičal, ale varoval ho: „nedaj sa strhnúť v zápale boja a neprenasleduj trójskych bojovníkov.“ Patrokles išiel do boja, ale Achillovu radu neuposlúchol. Hektor si všimol, že Patrokles je ranený a išiel ho doraziť. Patroklesovu mŕtvolu Gréci vybojovali a doniesli do tábora. Keď sa Achilles dozvedel o smrti svojho priateľa, vydal sa ho pomstiť. Zabil Hektora a vláčil ho za svojim vozom okolo trójskych hradieb. V noci sa vybral sa Achillom kráľ Priamos a poprosil ho, aby mu vydal mŕtvolu svojho syna. Čoskoro po Hektorovej smrti padol aj Achilles. Paris ho zasiahol šípom na päte. Veľký smútok zasiahol aj grécky tábor. O Achillovu zbroj sa uchádzali Odyseus a Alias. Zbroj pridelili Odyseovi. Alias sa zbláznil a zabil sa. Odyseovi vyveštili veštci ako ma dobiť Tróju. Ale keď ani veštba nepomohla, prišla Odyseovi na um lesť. Prezliekol sa za žobráka a popozeral si mesto Tróju. Stretol sa aj s Helenou, ktorá sa túžila dostať späť do vlasti. Odyseus dal postaviť veľkého dreveného koňa, do ktorého ukryl niekoľko gréckych hrdinov a odplával zo zbytkom lodi. Trójania vtiahli koňa za hradby a oslavovali víťazstvo. V noci keď Trójania spali, Gréci povyskakovali z koňa a otvorili bránu. Helena dala signál ostatným lodiam, aby sa vrátili. Gréci dobili Tróju. Paris zahynul. Helena sa vrátila na Menelaosovu loď a Gréci odplávali domov.

Hrdinovia sa vracali do vlasti ako cudzinci. Vojna sa skončila a zlo, ktoré zrodila, kráčalo ďalej.