ERNEST HEMINGWAY

Patrí k najväčším postavám americkej literatúry 10.storočia. Syn lekára, narodený 21.7.1899 v Oak Parku v Chicagu, bojoval ako dobrovoľník v prvej svetovej vojne, potom sa živil ako žurnalista, vydal 2 zväzky poviedok a román Jarné bystriny. Prvým
literárnym úspechom bol román Slnko aj vychádza (1926), ktorý sa stretol so širokým ohlasom; kniha Zbohom zbraniam (1930) potvrdila, že do literatúry vstupuje ozajstný talent. Z ďalších diel môžeme spomenúť romány Mať a nemať (1937) a Komu zvonia do hrobu (1940), drámu Piata kolónia (1938) a po dlhšom časovom odstupe román Cez rieku a do lesov (1950), ktorého chladné prijatie autora veľmi mrzelo. Za skvelú novelu Starec a more (1952) autora odmenili r. 1954 Nobelovou cenou. Umrel 2.7.1961.


Zbohom zbraniam (A Farewell to Arms)

Zbohom zbraniam je protivojnový román. Autor čerpá námety z časti svojho života keď slúžil v Talianskej armáde počas 1. Svetovej vojny. Bol tu zranený, čo malo dostatočnú publicitu, pretože bol prvým Američanom zraneným v Talianskej armáde. Postavy často holdujú alkoholu a používajú vulgárne slová, za čo iní spisovatelia Hemingwaya kritizovali. Týmto románom vrcholí 1. obdobie Hemingwayovej tvorby.


Lit. druh: epika
Lit. útvar: román (najlyrickejší vojnový román modernej literatúry)
Druh. forma: próza


Téma: román o láske, ktorá prišla v nevhodný čas, chcela ho poprieť a vymaniť sa z jeho závislosti, a možno práve preto stroskotala. Román opisuje romantický milostný vzťah amerického poručíka Fredericka Henryho, ktorý slúži ako dobrovoľník v talianskej armáde a sestričky Catherine Barkleyovej, ktorí sa náhodou stretávajú v jednej ošetrovni – na ich osudoch autor dokumentuje hrozné okamihy a účinky 1. svetovej vojny. Život je krutý, aj keď dáva zbohom zbraniam, šťastia sa nedočkáš.

Idea: Vyjadrenie nezmyselnosti vojny, označenie vojny ako symbol všeobecného chaosu a zbytočného umierania a ničenia ľudských hodnôt v kontraste s láskou.

„Láska napriek svojej porážke, napriek svojmu zmaru vychádza z tohto nerovného súboja víťazne. Tu niekde treba hľadať aj mravné posolstvo tohto moderného variantu večnej shakespearovskej témy.“

Prostredie: Začiatok sa odohráva na talianskom fronte v okolí mestečka Gorizia; postupne sa dej posúva ako Taliani postupujú ďalej do hôr, po zranení odchádza Henry na liečenie do Milána, neskôr sa znova vracia, potom je ale vydaný rozkaz na ústup, vtedy Henry uteká naspäť do Milána, kam medzičasom odišla aj Catherine Barkleyová, spolu následne utekajú do Švajčiarska.

Čas: Celý dej sa odohráva cez 1. svetovú vojnu.


Postavy:

Frederick Henry - americký poručík slúžiaci v Červenom kríži na talianskom fronte (Taliansko kontra Rakúsko) ako vodič sanitky, nastúpil ako dobrovoľník z USA, ktorý chcel na vlastné oči zažiť ako to na fronte vyzerá, postupom času sa ale jeho vzťah k vojne začína meniť na záporný (autobiografia) a vyvrcholí jeho útekom z armády; vystupuje počas celého deja. Takmer nič sa o ňom nedozvedáme, všetko sa týka jeho psychiky. Vo vzťahu ku Catherine sa mení, keď sa lieči v Miláne – zamiluje sa do nej. Najprv ju nemiloval a chodil s ňou len preto, lebo bola pekná.

Catherine Barkleyová - pracuje ako anglická ošetrovateľka DPS (veľmi provizórna liečba) v poľnom lazarete. Prišla sem kvôli svojmu priateľovi. Boli spolu 8 rokov, keď sa on rozhodol, že narukuje. Chcela zostať s ním a na otázku, ako dlho už ošetruje, odpovedá: ,,Od konca pätnásteho roku. Začala som, keď aj on. Pamätám sa, dostala som taký hlúpy nápad, že on možno príde do lazaretu, kde budem ja. Možno so sečnou ranou, myslím, a s obväzom okolo hlavy. Alebo s prestreleným plecom. S niečím zábavným." Bohužiaľ, o rok neskôr ho roztrhalo na kusy pri rieke Somme. Henry sa do nej nezamiluje hneď, až postupom času. Barkleyová je na Fredericka veľmi citovo naviazaná, pri ňom zabudla aj na svoju stratenú bývalú lásku. Medzi nimi je zvláštny vzťah, čistý cit, ktorý kontrastuje s krutou realitou – s vojnou.

 „Slečna Barkleyová bola dosť vysoká. Mala čosi oblečené, čo sa zdalo ako uniforma ošetrovateľky, bola blondína a mala ohorenú pleť a sivé oči. Zdalo sa mi , že je veľmi pekná.“ (strana 17)

Helen Fergusová je jej priateľka v lazarete. Jej otec kvôli alkoholu ochorel, má lámku. Nemá rada Henryho, pretože Catherine kvôli nemu otehotnela.

poručík Rinaldi je Frederickov veľmi dobrý priateľ, pochádza z Talianska. Bývajú spolu na izbe. „Vyzeral dobre, bol v mojich rokoch a pochádzal z Amalfi. Bol chirurgom, mal tú robotu rád a boli sme dobrí kamaráti.“ Neustále sa s Henrym podpichujú a pijú viac ako je slušné, ale to všetko kvôli vojne. Tá ich mení na sukničkárov a alkoholikov.


Dej:

Americký poručík Frederick Henry je ranený v boji o Piavu, dostane sa do poľnej nemocnice, neskôr bol operovaný v Miláne. Sestrička Catherine Barkleyová tam dostala miesto. Brala si nočné služby aby mohla byť s Henrym. Dlho nemohol chodiť. Henry nebol dobrý pacient, dostal žltačku a sestra u neho našla fľaše alkoholu. Prišiel o kúpeľnú liečbu, kde chcel byť s tehotnou Catherine. Zažije ešte raz vojnu zblízka, keď jeho zdravotnícky oddiel sprevádzal sanitné vozy. Priateľa zabili, jemu hrozila smrť, nechcel riskovať. Jediná cesta, ktorá vedie z tohto marazmu je byť obyčajným, cítiacim človekom. Rozhodne sa opustiť front – dezertovať. Odcestoval za Catherine. Prezradili mu,  že sa ho chystajú zatknúť, a preto sa spolu rozhodli opustiť Taliansko. Utekajú cez Ženevské jazero na člne celú noc, museli prejsť 35 km. Usadili sa vo Švajčiarsku, kde ho nemohli stíhať, pretože
to bola neutrálna krajina. Termín pôrodu sa blížil. Dieťa sa narodilo mŕtve a Catherine po cisárskom reze vykrvácala a zomrela.