Piate dejstvo

Prichádza Sajha so služobníctvom, a hľadá nejakého zlatníka, ktorý by jej ocenil perly, ktoré kúpila. Stretne žida, ktorý jej povie, že perly sú hodné sotva dvadsiatnika. Až keď žid odíde, spozná v ňom Sajha toho istého žida, ktorý jej tie perly predal  a okamžite ide za ním, no už ho nestihla dohoniť.

Kým je Sajha preč, ku služobníctvu prichádza Ľudmila, lebo od matky chce požehnanie. Keď sa však jej matka vráti, Ľudmila prosí o požehnanie, lebo si ide brať Jablonkaya. Matka jej ale povie, že Ľudmila už nie je jej dcérou a že ju už nikdy nechce vidieť. V tom prichádza Kobozy s manželkou, podliezajú sa Ľudmile v domnienke, že bude ich nevestou, dokiaľ im Sajha nepovie, že jej dcéra už prisahala s Jablonkayom. U Kobozyovcov si tým vyslúžila opovrhnutie. V kúte všetko počúvajú Maňuša s cigánkou. Maňuša má strach o svoje dieťa.

Cigánka, aby upokojila Maňušu, ide za furmanom. Vezme si palicu, kríva a ústa má vykrivené nabok, aby ju nespoznal. Furman sa jej posťažuje, že mu cigánka dieťa v košíku nechala a nikde si ho nechcú vziať. Cigánka mu poradila, aby košík položil na voz a nechal ho tam. Furman dal na jej radu a predpokladal, že ho niekto ukradne aj s dieťaťom. Cigánka sa vráti k Maňuši a obe sa opäť skryjú. Pretože vidia niekoho prichádzať. Ľudmila so služobníctvom svojej matky. Dozvedá sa, že všetky ich kaštiele
a domy boli spálené. Keď príde aj Sajha s dozvie sa to, sama seba sa začne nariekať kam pôjde, keď je celkom chudobná. Ľudmila jej navrhne aby sa prichýlila ona aj s manželom k nej a Jablonkayovi. Matka súhlasí, a s Jablonkayom sa udobrí, pretože si uvedomila, že Kobozy by ju určite chudobnú neprijal. Sajha dáva Ľudmile materinské požehnanie a všetci svorne odchádzajú preč.

Prichádzajú furmani. Zistili, že košík im ukradol akýsi husár a tak sadajú na voz a rýchlo utekajú preč. Husár sa chce košíka čo najskôr zbaviť a tak to uhrá na ľudskú chamtivosť. Zastaví medzi kopou ľudí a krikom, aby ho všetci počuli, sa začne pýtať,
či niekto nestratil kôš. Dvaja židia sa hádajú na tom, kto z nich si ho vezme. Zrazu sa jeden z nich ozve, že je jeho. Husár chce aby prisahal, že je jeho a žid zaklame, že patrí jemu. Husár si vypýta päť grošov nálezné, ale dostane len dva. Keď ale žid zistí, čo je v koši, zastaví husára a pýta späť nálezné a chce mu vrátiť kôš, keď sa husár opýtal prečo, že je to dieťa milé, žid sa začudoval. Vraj prečo mu skôr nepovedal, že je tam dieťa, keď to vedel. Husár mu odpovedal, že prisahal, že je to jeho kôš,
a keď je jeho mal by vedieť, čo je v ňom a odišiel. Židia si uvedomili, že husár z nich urobil bláznov a tak chcú nájsť ešte väčších, aby sa dieťaťa zbavili.

Kobozy sa zatiaľ na ulici stretáva so zemanmi a nadáva im, že ho zradili, no tí mu len vytknú prehrešky jeho syna a poberú sa preč. Po ich odchode Kobozy obviní zo všetkého starú Kobozyčku Vybubnovanú, že vraj syna rozmaznala a kvôli tomu je všetko tak ako je. Nato prichádza na voze aj ich syn Gejza. Žid vezme košík a ide za Vybubnovanou, že tento košík spadol z voza na ktorom prišiel mladý pán. Kobozyčka vidí v košíku zárobok a tak si ho chce vziať a pýta sa žida či chce nejaké nálezné. Žid nálezné nežiada a upaľuje preč. Kobozyčka je spokojná, že aj napriek všetkému získala aspoň košík. Naloží ho na voz a všetci odchádzajú. Maňuša, ktorá všetko pozorovala ukrytá si odľahne, pretože dieťa je v rukách do ktorých patrí – Gejzových.