Norman Kingsley Mailer - Nahí a mŕtvi

Norman Kingsley Mailer - Nahí a mŕtvi

Žáner:
protivojnový (antimilitaristický) a psychologický román; dielo najviac vystihuje pojem „obraz vojny“ pretože autor má snahu prebudiť v čitateľovi konkrétne pocity a dej, ľudia, udalosti, činy a situácie sú len prostriedkom k dosiahnutiu tohto cieľa.

Smer:
naturalizmus; (obrazy ostrova, vykreslenie bojov,...)

Časopriestor:
tesne pred koncom 2. sv. v. na tichomorskom ostrove Anopopei

Charakteristika:
•Román sa zaoberá mnohými psychologickými námetmi a chladnokrvne podáva realitu vojny
•Autor realisticky až naturalisticky popisuje vojenské scény a útrapy vojakov.
•autobiografický prvok – čatár Croft
•kolektívny hlavný hrdina – prieskumná čata
•fašizmus najvyšších dôstojníkov
•deformácia jednotlivca
•vojaci - typizovaní
•cítenie s postavami
•antimilitarizmus
•náznak spoločensko-politickej kritiky
•nespisovný, vulgárny, jazyk


Kompozícia:
zložitá; román má kolektívneho hrdinu, hrdinom môže byť hociktorý vojak PO
Dejové pásmo je pomerne jednoduché, má 4 časti: - Vlna, Hlina a tvar, Rastlina a prízrak, Brázda
V diele sú využité dva útvary „Stroj času“ (retrospektívy týkajúce sa postáv, ich zážitky z detstva, vývin názorov...; autor venuje každej postave samostatnú kapitolu, vytvára akýsi psychologický profil postáv pomocou ich vlastných spomienok;) a „Chór“ (formou drámy líči bežné okamihy z vojenského života)

Idea:
Ideu románu najlepšie vystihuje samotný názov... Nahí sú preto, lebo sú nepriateľovi neustále na očiach, niet miesta kam sa možno skryť a sú mŕtvi, pretože umierajú každú minútu, umierajú rovnako ako ich ideály a nádeje.

Téma:
Predmetom diela je priniesť čitateľovi pocity a zážitky radového vojaka, ktorý je totálne neschopný ovplyvniť to, čo sa s ním deje, hrôzu vojny, zranenia a zo všetkého najviac nekonečný strach a úzkosť z nasledujúcej minúty života. Z vojakov sa pomaly vytráca viera v akékoľvek ideály či nádeje na návrat.
Dej:
Dej sa začína na lodi amerického námorníctva, ktorá smeruje k ostrovu Anopopei. Vojaci majú strach z vylodenia a nemôžu spať, hrajú teda karty. Vylodenie prebehne nasledujúce ráno. Prekvapivo hladko. Väčšina vojakov vrátane čaty seržanta Crofta je pridelená na výstavbu tábora a ciest. V tejto časti autor opisuje vzťahy medzi vojakmi, ktorí si medzi sebou vytvárajú jemné priateľstvá, vedú rozhovory o ženách, spomínajú na domov, na minulé boje. Invázii velí generál Cummings, ktorý si vyberá za svojho pobočníka poručíka Hearna. Vedú spolu dlhé dialógy o zmysle vojny, o živote, ľuďoch, hrajú šach. Generál váha s útokom na hlavnú tzv. Tojakovu líniu ( Tojak- veliteľ japonských jednotiek). Napokon sa rozhodne vyslať malý a nedostatočne zásobený prieskumný oddiel (PO) aby túto líniu obišiel a zaútočil na Japoncov z tyla. Za veliteľa PO vymenuje poručíka Hearna, pretože ho medzičasom znenávidel a chce sa ho zbaviť .Toto sa nepáči dovtedajšiemu veliteľovi- seržantovi Croftovi. Postup PO je pomalý a náročný. Croft zámerne nepovie Hearnovi o blízkych nepriateľských jednotkách a pri pokuse o prechod cez priesmyk Hearn spolu s iným vojakom umiera. Croft preberá velenie a rozhodne sa pre výstup na Mount Anaka, čo Hearn považoval za šialenosť. Počas cesty sa vojaci búria, niekoľkí padnú, no Croft si vydobyje autoritu. Tesne pred vrcholom napadne totálne vyčerpanú čatu roj sršňov. Vojaci sa prestanú starať o rozkazy a utečú späť do údolia. Počas cesty späť do tábora sa na lodi dozvedajú, že ich misia a smrť ich druhov bola zbytočná, pretože americké jednotky šťastnou zhodou náhod zničili japonský muničná sklad a hlavné veliteľstvo. Bolo len otázkou času kedy Tojakova línia povolí.

Postavy:

Seržant Sam Croft: najlepší čatár, tvrdohlavý, odvážny, neoblomný, zocelený bojom, vždy sa snažil udržať morálku oddielu, povýšenecky pohŕdal všetkými ostatnými ľuďmi, nenávidel slabosť, bol taký lebo ho jediná milovaná žena oklamala, bol chladný, dokázal zabiť japonského vojaka keď sa mu pozeral do očí z bezprostrednej blízkosti, nepripustil si únavu ani prehru.

Poručík Robert Hearn: mál rád len málokoho, vzdelaný, netrpezlivý, akoby mal potrebu skamarátiť sa s vojakmi, dôverčivý, rozhodný, tvrdohlavý, hrdý( keď generál Cummings chce aby zdvihol špak zo zeme, veľmi dlho sa rozhodoval), zistil že je v podstate rovnaký ako Croft, ktorého nenávidel, miloval pocit víťazstva a tešilo ho rozkazovať Croftovi. Nenávidel generála Cummingsa, ktorý ho stále poúčal, bol odvážny ( ako prvý sa vydal cez rieku).
generál Cummings
Goldstein, Martinez, Gallagher, Roth, Minetta

Zaujímavý je autorov postoj k ženám. Vojaci prestavajú veriť ženám, pretože vedia, že sú im v dobe vojny neverné (ak už sa s nimi nerozviedli), pohŕdajú nimi, považujú ich len za akési rozptýlenie. Podobný postoj zaujíma aj v „Stroji času“ kde opisuje vzťah seržanta Crofta a jeho ženy.

Citácie:

1.„Kamarátske manželstvo.
Lenže on nechcel kamaráta. Za tichých nocí v lacnej izbe ich domu postaveného v rovinách Texasu v ňom rástol a rástol nejasnený hnev. Boli veci, ktoré nedokázal vysloviť, a zloba, ktorá teraz medzi nimi stála ako stena. Začali cesty do mesta, občasné záchvaty pitia a tu a tam sa ich telá ešte rozdúchali v zdaní niekdajšej vášne, metúcej a iba predlžujúcej neodvratný koniec.
Skončilo to tím, že jazdil do mesta sám, bral si šľapky a niekedy ich tĺkol s nevýslovným hnevom. A pre Janey to znamenalo, že mala iných mužov, robotníkov z ranča a dokonca i jedného z jeho bratov.„Človek si proste nemá brat ženskú, ktorá to robí príliš rada,“ hovorieval neskôr Croft.“

2.„Každý červ bol asi centimeter dlhý a vyzeral ako pĺž, až na to, že mal farbu rybieho brucha. Červy pokrývali mŕtve telá rovnakým spôsobom, akým sa včely kopia okolo včelárovej hlavy. Rany už neboli rozoznateľné, pretože červy obsadili každý kúsok obnaženého mäsa liezli cez každú modrinu, ktorá bola na tele. Gallagher opito pozoroval, ako sa sprievod červov presúva do otvorených úst mŕtveho vojaka. Akosi očakával, že červy budú vydávať nejaký zvuk, a ich zaujatá, nehlučná žravosť ho dráždila. Zápach bol prenikavý a nad mŕtvolami sa ligotali muchy. „Beštie muchy,“ mumlal. Wilson sa pokúšal vybrať uzáver zo zhrdzavenej pušky. Ja si raz nájdem tu ich samurajskú šabľu,“ vyhlásil. Nadvihol pažbou japonskej pušky jednu z mŕtvol a vystrúhal grimasu. „Debilná mršina. Nič iné nie sme, len debilná mršina.“"