Autorka:
ELENA MARÓTHY – ŠOLTÉSOVÁ ( 1855-1939 )

Sa svojím celoživotným dielom významne zúčastňovala na rozvoji
slovenského ženského hnutia, literatúry , publicistiky, literárnej kritiky
i celého kultúrneho života. V románe Proti prúdu ( 1894 ) opisuje ušľachtilosť ženy a jej úsilie navrátiť odrodilého zemana národu. Spoločensko – politické hľadisko
i národno – výchovné tendencie sú blízke Vajanskému.
Vyvrcholením spisovateľkinej umeleckej tvorby je román
Moje deti ( 1923 – 1924 ). Je to súbor denníkových záznamov o živote a smrti jej dcéry Elenky a syna Ivana od útleho detstva až po ich predčasnú smrť. Ide o jedinečné dielo v slovenskej literatúre, preložené do viacerých európskych jazykov.
Literárnokritické články uverejňovala aj v časopisoch Dennica, Živena a Slovenské pohľady. Proti Prúdu
Útvar : dvojzväzkový román
Kompozícia : dve časti, prvá-27 kapitol
druhá-18 kapitol
Postavy : Fero Šavelský - pomaďarčený slovenský zeman
Oľga Laskarová - žena Šavelského
Ivan Laskarov - bratranec Oľgi
Dej:
Fero Šavelský je zeman vychovaný v Maďarsku v duchu maďarského vlastenectva. Keď vo vlaku stretne Oľgu Laskarovú, zamiluje sa do nej.
Po niekoľkých návštevách v ich rodine v Rakytove ho začnú jeho maďarskí priatelia odhovárať od tejto známosti. Napriek tomu sa zoberú a odsťahujú do Jarovca. Tu sa Oľga zoznamuje s novým prostredím a novými ľudmi.
Zo strany Šavelského sa voči Oľge prehlbuje láska a vracia sa mu hrdosť k vlastnému národu. Prezrádza svojím maďarským priateľom svoju pravú slovenskú národnosť. Niektorí sa od neho odvracajú, iný mu zostávajú verní.
Šavelský sa zapája do vlasteneckej politiky a sympatizuje s odporcami pomaďarčovania.
Dej v druhej časti románu sa odohráva o osem rokov neskôr. V Rakytove sa uskutočnuje valné zhromaždenie hornouhorských vlastencov, ktorí sa dohovárajú na pomaďarčení Rakytova. Situácia sa vyostruje, keď do mesta prichádza Šavelský ako vodca boja proti maďarizácii. Šavelskému sa podarí vyriešiť konflikt mierovou formou. Na konci deja sa Oľga zmieruje so stratou syna.